PRAHA. Plány na obrovské investície českých energetických firiem ČEZ a Energetického a priemyselného holdingu (EPH) sa blížia do finále.
Už teraz sa dokončuje hĺbkový audit (due diligence) v Slovenských elektrárňach (SE) a v priebehu troch týždňov majú záujemcovia predkladať ponuky na kúpu dvojtretinového podielu talianskeho Enelu v SE. A na konci leta čaká české firmy to isté v prípade elektrární švédskeho Vattenfall v Nemecku.
Informovali o tom na svojej internetovej stránke české Hospodářské noviny (HN).
Miliardové obchody plné rizík
"Taliani budú chcieť ponuky začiatkom apríla, a ako o tom zatiaľ hovorí Vattenfall, tak by chcel mať rozhodnutie o predaji do konca roka," povedal v rozhovore pre HN generálny riaditeľ ČEZ Daniel Beneš. Priznáva ale, že oba miliardové obchody sú plné neistôt aj rizík.
Ako SE, tak Vattenfall v Nemecku sú totiž firmy, ktorých budúcnosť do veľkej miery závisí nielen od vývoja na trhu, ale hlavne od rozhodnutia tamojších vlád. Teraz preto prebiehajú rokovania nielen medzi jednotlivými spoločnosťami, ale aj na medzivládnej úrovni.
A zatiaľ nie je ani úplne jasné, čo vlastne majú české spoločnosti kupovať. V prípade slovenskej firmy sa stále špekuluje o tom, či bude v "balíčku" aj rozostavaná elektráreň Mochovce, alebo nie.
O slovenské elektrárne má okrem pološtátneho koncernu ČEZ a EPH, ktorý vlastnia Daniel Křetínský, Patrik Tkáč a ďalší investori zo skupiny J&T, záujem aj maďarské konzorcium firiem MVM a MOL.
Výhodou je kultúrna blízkosť krajín
Pre české firmy by podiel v SE mohol byť lákavý. Ich zdroje s výkonom vyše 5,7 gigawattu sa až na dva tepelné zdroje Vojany a Nováky skladajú z bezemisných vodných elektrární a jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach.
Medzi oboma krajinami navyše prakticky neexistuje jazyková bariéra a obe sústavy sú veľmi dobre prepojené, čo predstavuje výhodu hlavne pre dominantného výrobcu elektrickej energie v Česku - pološtátny ČEZ.
Celá akvizícia má ale jeden háčik - tým sú práve dva rozostavené jadrové bloky v Mochovciach.
Tie sa začali stavať v roku 2008, odhadované náklady ale postupne narástli z 2,8 na 3,8 miliardy eur a plánované spustenie sa posunulo z roku 2014 na rok 2016. Navyše sa už hovorí o tom, že sa dostavba nevojde ani do nového termínu, ani do rozpočtu.
Bez pomoci štátu je to stratový projekt
"Nepoznám celkové náklady, ale myslím si, že sa vo finále môžu priblížiť k 5 miliardám eur," hovorí napríklad Beneš. A tieto náklady by musel hradiť aj nový spolumajiteľ.
Bez štátnych garancií je tak dostavba dvoch blokov podľa väčšiny odborníkov stratovým projektom, ktorý môže cenu slovenskej firmy zrážať výrazne nadol.
"Aj keby ten podiel nakoniec Enel predal za nulu, tak môžu byť radi," komentoval plány na predaj ešte na jeseň analytik J&T Michal Šnobr.
Bez dohody s vládou by tak podiel kupoval len samovrah. Vláda môže kupcom buď garantovať výkupné ceny na elektrinu z jadra, alebo jadrové elektrárne prevziať "pod seba" a záujemcom predať len lukratívne vodné zdroje.
To by mohlo vyhovovať Křetínskému, ktorý sa už nechal počuť, že šance, aby EPH (prakticky bez jadrových skúseností) kupovalo rozostavanú jadrovú elektráreň, sú nulové. Bez rozhodnutia vlády nechce na otázku, či elektrárne naozaj kúpi, odpovedať ani Beneš.
