BRATISLAVA. Iba veľmi málo Slovákov zaraďuje na svoj jedálny lístok jahňacie mäso. Ročne ho podľa štatistík Zväzu chovateľov oviec a kôz zje každý Slovák v priemere len okolo dvesto gramov. Aj to zväčša iba na Veľkú noc.
Prebytok oviec a nízky záujem spotrebiteľov preto tlačí ceny nadol, čo je pre slovenských poľnohospodárov likvidačné.
V obchode stojí kilo opracovanej jahňaciny približne desať eur. „Chov oviec za takúto cenu je pre nás čistá strata,“ približuje poľnohospodár z Považia František Čiernik.
Upozorňuje aj na rozdiel medzi cenou, za ktorú predáva živé jahňa prvovýrobca, a cenou, za ktorú sa predáva v obchodoch. Aktuálne za kilo živého jahňacieho mäsa zaplatí zákazník okolo dva a pol eura.
„Je to do očí bijúci rozdiel. Preto je namieste otázka, u koho zisk končí. Prvovýrobcovia to nie sú,“ konštatuje.
Chovať ovce je „in“
Problémom však je, že ak chce poľnohospodár dostať dotácie z Bruselu, musí mať okrem pôdy aj hospodárske zvieratá. Ich počet musí pritom neustále zvyšovať. Na desať hektárov pôdy trvalo trávnatých porastov musí mať dvadsať oviec, čo je o šesť viac než v predošlom dotačnom období, ktoré sa skončilo minulý rok.
Ak si má farmár vybrať, aké poľnohospodárske zvieratá bude chovať, vyberie si s veľkou pravdepodobnosťou práve ovce. „Poľnohospodári preferujú ovce pre krátke reprodukčné obdobie, ktoré trvá rok. Farmár tak nemá veľký problém s udržaním požadovaného stavu oviec,“ konštatuje poľnohospodár z Považia František Čiernik.
