ATÉNY. Grécko a jeho medzinárodní veritelia dnes obnovili rokovania o finančnej pomoci, ktoré uviazli v slepej uličke. Rokovania však sprevádzajú obavy, že nová grécka ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa nestihne včas prijať reformy, ktoré sú podmienkou uvoľnenia zvyšnej časti záchranného balíka. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Podľa nemenovaného zástupcu veriteľov obom zúčastneným stranám sa nedarí priblížiť k dohode.
Grécka vláda, ktorá zvíťazila v januárových voľbách najmä vďaka sľubom, že zastaví úsporné opatrenia a reformy, odmieta ďalšiu privatizáciu. A navyše chce zmierniť predchádzajúce reformy dôchodkového systému aj pracovného trhu, a tiež škrty vo výdavkoch štátu. To zase odmietajú akceptovať veritelia.
Deväť dní do rokovania v Rige
Olivier Blanchard, hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu, vzhľadom na vleklé rokovanie varoval pred prípadnými otrasmi na finančných trhoch, ak Grécko nestihne dosiahnuť dohodu do 24. apríla. V tento deň sa v Rige zídu ministri financií eurozóny, aby rozhodli o ďalšej pomoci Aténam.
Patová situácia má negatívny vplyv na grécke akcie a dlhopisy. Výnosy z gréckych dlhopisov splatných v roku 2017 strmo vzrástli pre obavy, že Gréci sa s veriteľmi včas nedohodnú.
Grécka vláda môže použiť finančné rezervy štátnych podnikov, dôchodkových fondov a lokálnych samospráv na pokrytie výdavkov štátu do mája, ak veriteľov v Rige nepresvedčí, aby jej poskytli ďalšie peniaze. Ale takéto odčerpanie finančnej hotovosti by malo zmysel len vtedy, ak by vláda v Aténach bola ochotná pristúpiť na kompromis s veriteľmi, upozornil nemenovaný zdroj.
ECB prihodila čosi navyše
Agentúry medzičasom zverejnili správu, že Európska centrálna banka zvýšila sumu, ktorú môžu grécke banky čerpať v rámci programu núdzového financovania známeho ako ELA (Emergency Liquidity Assistance), zo 73,2 miliardy eur na 74 miliárd eur. Grécke banky už z tejto pomoci využili 70 miliárd eur, tvrdí zdroj z gréckeho finančného systému.
Mesačné náklady Grécka na dôchodky a platy v štátnej správe dosahujú približne 1,5 miliardy eur. Okrem toho Atény musia v prvých dvoch májových týždňoch splatiť MMF takmer miliardu eur.
Grécko sa po zdĺhavých rokovaniach 20. februára dohodlo s eurozónou o predĺžení záchranného programu o štyri mesiace, do konca júna. Na to, aby dostalo peniaze, musí veriteľom predložiť dôveryhodný plán reforiem a začať ich aj uskutočňovať. Túto podmienku zatiaľ nesplnilo.
Veritelia vyzvali grécku vládu, aby predložila vlastný návrh opatrení, ktoré krajine pomôžu dostať dlh na udržateľnú úroveň a postaviť sa na vlastné nohy, keď sa jej návrhy zahraničných expertov nepáčia. Kabinet v Aténach zase trvá na tom, že nechce zhoršovať sociálnu situáciu obyvateľov, ktorú označil za "humanitárnu krízu". Odmieta škrty v dôchodkovom systém, zvyšovanie dane z pridanej hodnoty a iné úsporné opatrenia.
V záchrannom balíku pre Grécko zostalo ešte 7,2 miliardy eur z 240 miliárd eur.