BRATISLAVA. Smer plánuje, že Slovensko sa stane spolumajiteľom stavebnej firmy Váhostav, ktorá teraz patrí do sféry vplyvu oligarchu Juraja Širokého.
Premiér Robert Fico oznámil, že štát cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku skúpi pohľadávky drobných veriteľov Váhostavu a tieto pohľadávky bude kapitalizovať.
V praxi to znamená, že ich vymení za akcie podniku. Podľa Fica tak majú pocítiť dôsledky reštrukturalizácie aj vlastníci podniku.
Zvýšil výkupnú cenu pohľadávok
Aký podiel vo Váhostave štát nakoniec získa, podľa Fica závisí od toho, koľko veriteľov stavebnej firmy predá svoje pohľadávky štátu.
Smer chce vykupovať pohľadávky len nezabezpečených veriteľov, čo sú živnostníci a stavebné firmy, ktoré svoje dlhy nemali poistené majetkom Váhostavu.
Fico avizuje, že nebudú nakupovať pohľadávky od schránkových firiem. Celkovo tak môže predať svoje pohľadávky štátu asi 680 veriteľov, tento balík pohľadávok má hodnotu asi 70 miliónov eur.
Fico zároveň oznámil, že štát zvýši výkupnú cenu pohľadávok. Kým v utorok chcel veriteľom platiť dve pätiny nominálnej hodnoty pohľadávky, v stredu večer premiér oznámil, že štátna banka zaplatí veriteľom polovicu – remeselníci teda dostanú päťsto eur za každých vyfakturovaných tisíc eur, ktoré im Váhostav nezaplatil.
Keby všetci títo veritelia využili Ficovu ponuku, štát zaplatí za pohľadávky takmer 36 miliónov eur.
Váhostav musí vydať nové akcie
Akým spôsobom bude kapitalizácia pohľadávok prebiehať, Fico nepovedal.
Ponúkajú sa dve cesty, no podľa partnera advokátskej kancelárie TaylorWessing Andreja Leontieva obidve predpokladajú, že súčasný akcionár Váhostavu rozhodne o zvýšení základného imania podniku a vydaní nových akcií.
Akcionárom Váhostavu je firma Finasist, v jej dozornej rade sedí oligarcha Široký a v predstavenstve jeho syn Juraj.
Smer sa môže s akcionárom Váhostavu dohodnúť na zvýšení základného imania podniku alebo môže prijať zákon, ktorým to podniku prikáže.
Započítanie dlhu alebo vloženie pohľadávok?
„Pokiaľ sa rozhodne o zvýšení základného imania v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, tá jeho hodnotu nesplatí, ale v jeho hodnote si započíta vykúpené pohľadávky,“ ozrejmuje Leontiev prvú cestu, ako by štát vstúpil do Váhostavu.
Druhá cesta je, že by pohľadávky boli nepeňažným vkladom do základného imania Váhostavu. „Vkladom by pohľadávky zanikli a štát by získal v ich hodnote podiel,“ dodal advokát.
Aký podiel by štát touto operáciou vo Váhostave získal závisí aj od toho, či by sa na zvyšovaní imania podieľal doterajší akcionár Váhostavu.
Ak by sa na tom Širokí nepodieľali a štát by zamieňal za akcie podniku pohľadávky v hodnote 70 miliónov eur, Smer by Váhostav ovládol – získal by tam 77-percentný podiel.
Ak by sa na zvyšovaní imania podieľali aj Širokí, štát by získal asi 44-percentý podiel.
Zabijú škrtanie dlhov
Okrem plánu na vstup do Váhostavu Fico oznámil aj vážnu zmenu v zákone o reštrukturalizácii: aj po skončení reštrukturalizácie si budú môcť veritelia nárokovať peniaze, ktoré im dlžník nezaplatil počas ozdravného procesu.
Čo to v praxi znamená? Predstavme si dodávateľa, ktorému dlžník nezaplatil 10-tisíc eur. Počas päťročného ozdravného procesu mu dlžník zaplatí tretinu dlhu, teda tritisíc eur.
Podľa návrhu Smeru by si následne tento veriteľ mohol do firmy poslať exekútora, aby vymohol zvyšných sedemtisíc eur.
Podľa súčasného zákona o reštrukturalizácií to nie je možné, pretože zvyšný dlh by sa odpísal a nebol by ďalej vymáhateľný.
„Táto zmena pochová reštrukturalizáciu, poprie sa totiž jej zmysel,“ okomentoval Leontiev. Zmyslom tohto procesu je totiž odpísať časť dlhov alebo natiahnuť ich splatnosť.
Ak aj po reštrukturalizácii bude musieť dlžník zaplatiť zvyšok dlhu, tak nemá dôvod, prečo sa do ozdravenia púšťať.
Advokát si však nemyslí, že „zabitie“ reštrukturalizácie podľa terajších pravidiel je škodou.
„Je lepšie tento proces vôbec nemať, ako ho mať podľa aktuálnych pravidiel, ktoré sú výhodné pre dlžníkov, ale nevýhodné najmä pre nezabezpečených veriteľov,“ vysvetlil Leontiev.
