Bratislava 9. júla (TASR) - Prvá stavebná sporiteľňa (PSS), VÚB Wüstenrot a ČSOB stavebná sporiteľňa trvajú aj v budúcoročnom zákone o štátnom rozpočte na zachovaní súčasnej 25-% štátnej prémie v prípade stavebného sporenia. Uvedené stanovisko dnes tlmočili riaditelia stavebných sporiteľní na zasadnutí Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie. Podporujú ho aj výsledky doterajších kontrol zo strany Ministerstva financií (MF) SR a rapídne sa zvyšujúci záujem občanov o stavebné sporenie.
Ako informoval riaditeľ PSS Ján Roland Burger, zámerom MF je znížením štátnej prémie na 20 % (4 000 Sk) usporiť v budúcoročnom rozpočte SR 800 miliónov Sk (a investovať do štátnej prémie maximálne 2 miliardy Sk). Tri stavebné sporiteľne v takomto prípade navrhujú ministerstvu "zvýšiť vymeriavací základ zo súčasných 18 000 Sk na 25 000 Sk ročne a štátnu prémiu na 5 000 Sk, čím sa ušetrí 500 až 600 miliónov Sk v štátnom rozpočte".
Šéfovia stavebných sporiteľní, ktorých kompetencie podliehajú MF, ďalej pripomenuli, že neoddeliteľnou súčasťou systému stavebného sporenia je inštitút priateľských sporiteľov. Ohradili sa proti jeho spájaniu so špekulatívnymi úmyslami. Každý klient stavebnej sporiteľne, aj keď má uzavretých viacero zmlúv o stavebnom sporení, má nárok na čerpanie štátnej prémie vždy iba k jednej zmluve. Tým, že priateľskí sporitelia 6 rokov sporia a nenárokujú si čerpanie úveru, sú významnými tvorcami Fondu stavebného sporenia (FSS). Fond zhromaždí 8-násobne viac finančných prostriedkov na financovanie bývania, ako sa uvoľní ročne z rozpočtu na štátnu prémiu.
Riaditeľ pripomenul, že so zrušením tohto inštitútu v roku 1997 na dva roky sa budú stavebné sporiteľne vyrovnávať až do roku 2003, pričom v prípade PSS výpadok investícií z jej FSS predstavuje 7,2 miliardy Sk (prefinancovalo by sa 7 000 bytov). Ďalším argumentom v prospech fungovania stavebných sporiteľní v dnešnej podobe je fakt, že stavebné sporiteľne "zbierajú" z trhu prebytok likvidity a za prijateľné úrokové miery ich na 6 rokov viažu, čo je čas dlhší oproti lehotám pri termínovaných vkladoch komerčných bánk.
Rendita stavebnej sporiteľne prudko klesá, ak sa vymeriavací základ pre štátnu prémiu (ročne v súčasnosti na 18 000 Sk) zvyšuje.
Nezanedbateľný je aj multiplikačný efekt stavebného sporenia, keď 1 Sk štátnej podpory znamená investíciu asi 9 Sk na bytovú výstavbu. Navyše, na stavebníctvo je napojených viacero výrobných činností, a tým aj tvorba nových pracovných miest. Stavebné sporenie je nástrojom financovania bytovej výstavby, a nie zhodnocovania prostriedkov ako v komerčných bankách. Kardinálnou je otázka, "čo sa stane s FSS, a nie, ako priateľský sporiteľ naloží s nasporenými peniazmi. Podľa zistení stavebných sporiteľní vyše 90 % priateľských sporiteľov i tak použije zdroje na bytové účely.
Vzhľadom na to, že stavebné sporiteľne sú finančne zapojené aj do projektov nájomného bývania pre obce, budú proti zníženiu štátnej prémie na rok 2002 vystupovať spoločne so Združením miest a obcí Slovenska aj počas prerokovávania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 na pôde NR SR, dodal J. R. Burger.
