Na začiatku bol pocit štyroch Američanov, že informácie o dianí na Slovensku by mali byť dostupné aj v angličtine. Slovenčina je síce krásny jazyk, ale cudzinci mu nerozumejú. A tak Dan Stoll, Richard Lewis, Rick Zednik a Eric Koomen začali vydávať po anglicky písané noviny The Slovak Spectator. Tento rok oslavuje už dvadsiate narodeniny a je to malý mediálny zázrak. Aspoň tak to vidí jeho konateľ JÁN PALLO, ktorý je vo firme štrnásty rok.
Kto prišiel s myšlienkou vydávať noviny v angličtine o dianí na Slovensku?
Slovak Spectator vznikol pred dvadsiatimi rokmi ako iniciatíva štyroch amerických nadšencov. Daniel Stoll a Richard Lewis pôsobili na Slovensku pôvodne ako učitelia, no zároveň mali skúsenosti s písaním. S novinárom Rickom Zednikom sa stretli v redakcii mesačníka The Slovak Mirror v roku 1994. Mal iba krátku životnosť, už po niekoľkých vydaniach skrachoval, ale stal sa pre nich impulzom na založenie vlastných novín. K tomu prizvali zo Spojených štátov svojho kamaráta Erica Koomena, ktorý vyštudoval obchod, keďže sami s podnikaním nemali skúsenosť.
Aký ohlas mali noviny?
Samotný zrod novín nebol jednoduchý. Mladí Američania, podporovaní medzinárodnou komunitou okolo Americkej obchodnej komory na Slovensku, sa snažili presvedčiť štátnu tlačiareň a distribučnú spoločnosť, že ich projekt je reálny. Rokovanie bolo neúspešné. Ktovie, či to bolo spôsobené len nedôverou, alebo mala neochota aj politické pozadie. Po niekoľkých mesiacoch príprav a po podpísaní kontraktu so súkromnou tlačiarňou a distribútorom tlače, začal napokon vychádzať dvojtýždenník The Slovak Spectator.
Mnohí si zrejme z minulých rokov pamätajú novinára Toma Nicholsona. Bol v Slovak Spectatore od samého začiatku?
Tom prišiel na Slovensko v roku 1995, učil angličtinu v Žiline. S novinami začal spolupracovať ako externista v roku 1997, v období Mečiarovej vlády. Práve udalosti, ktoré sa vtedy odohrávali na Slovensku, ho priviedli k písaniu. Neskôr u nás pôsobil aj ako šéfredaktor. Vystriedala ho Beata Balogová, ktorá bola prvou ženou šéfredaktorkou v Slovak Spectatore a zároveň prvou Slovenkou na tomto poste. Americkí zakladatelia zverili postupne dôveru Slovákom. Mnohí z našich spolupracovníkov dnes zastávajú významné pozície na slovenskom mediálnom trhu, ale aj v politike.
Ktorí to sú?
Napríklad Beata je dnes šéfredaktorkou denníka SME, Lukáš Fila je vydavateľom Denníka N, magazín Forbes vedú bývalí kolegovia Nataša Ďuričová a Peter Barecz, takisto s nami v minulosti spolupracovali minister školstva Juraj Draxler alebo poslanec Miroslav Beblavý.
Bola na začiatku nedôvera Slovákov k „americkým“ novinám? Špekulovali, kto je za tým?
Snahu o diskreditáciu zažili zakladatelia už v začiatkoch. Promečiarovský denník Slovenská Republika napísal veľký článok o novinách s titulkom: Protikoalícia. Ako spomína jeden z amerických zakladateľov Rick Zednik so slovenskými koreňmi, aj jeho stará mama, žijúca na Slovensku, bola postavená do situácie, aby si vybrala medzi ním, teda svojím vnukom, alebo otcom národa Vladimírom Mečiarom. Nebolo to pre novinárov ľahké obdobie.
Vtedy ste však ešte vo firme neboli.
Nebol. Ale Tom Nicholson často spomína, ako dostal nakladačku od maskovaných mužov, ktorí sami seba označili za ruskú mafiu. Práve odvaha a vyvážený prístup k informáciám pomohli novinám vybudovať si dôveru v čitateľskej komunite, ktorú tvoria najmä diplomati, manažéri obchodných spoločností a tí, ktorí chcú byť v kontakte so živou angličtinou - či už učitelia anglického jazyka, študenti, alebo Slováci pôsobiaci v medzinárodnom prostredí.
Na začiatku čítali Slovak Spectator aj niektorí slovenskí intelektuáli, ktorí ovládali angličtinu. Prinášal v tých časoch aj informácie zaujímavé pre slovenského čitateľa, také, aké, povedzme, nezazneli v slovenských médiách?
Bol to slobodný hlas o dianí na Slovensku, chránený tým, že zaznieval v angličtine. V spoločnosti pomerne výrazne rezonovala rubrika Spectrum. Tá dávala na jednej novinovej strane priestor opačným táborom, ktorých reprezentanti sa vyjadrovali k vybranej téme. V slovenských médiách si ju všimli hlavne potom, keď sa pretransformovala do verejných diskusií v Divadle West.
Kto vás čítal?
Prevažnú časť čitateľov tvorili cudzinci, a tí neboli pre politikov takí významní. Naši novinári preto mali pri písaní pomerne veľkú slobodu, využívali svoje medzinárodné skúsenosti, čo bolo a stále je zaujímavé aj pre slovenského čitateľa. Mnohí politici si už vtedy uvedomovali významný dosah novín na zahraničných novinárov, ktorí chcú písať o Slovensku - Spectator je totiž pre nich jedným z prvých zdrojov informácií. Preto sme sa neraz ocitli na listinách médií, s ktorými štátne inštitúcie nesmeli komunikovať.
Zahraničné ambasády s vami však komunikovali bez problémov.
Spectator je prirodzeným partnerom pre medzinárodné inštitúcie či ambasády na Slovensku, pomáhame im pochopiť dianie u nás. Ale dnes už angličtina nie je pre Slovákov taká exotická, takže si získavame aj domácich čitateľov.
Vaši redaktori zvládajú písať texty v dokonalej angličtine?
Áno, ale keďže to nie je ich materinský jazyk, máme aj dvoch rodených Angličanov, ktorí ich články editujú. Museli by ste dlho pôsobiť v prostredí, kde sa rozpráva po anglicky, aby ste spoznali všetky odtiene jazyka a obrazy, ktoré používa.
Kto teraz The Slovak Spectator číta a ako sa k nemu dá dostať?
Sú to najmä diplomati, manažéri, medzinárodná komunita žijúca na Slovensku, prípadne čitatelia zo zahraničia, ktorí majú korene na Slovensku, alebo sa zaujímajú o dianie u nás. Noviny sa predávajú v stánkoch so zahraničnou literatúrou, ale každý si ich môže aj predplatiť. Zároveň vďaka projektu so strednými školami viac ako šesťsto učiteľov angličtiny dostáva k dispozícii elektronickú verziu Spectatora vo forme pdf súboru.
Ste aj pomôckou pre študentov?
Áno. V novinách je rubrika Spectator College, kde redaktori z aktuálneho spravodajstva vyberajú články, ktoré sú tematicky a slovnou zásobou použiteľné pre študentov pri ich príprave na maturitu z angličtiny. Dôležitú súčasť tvorí internetová stránka s priebežnou aktualizáciou, takže návštevník má k dispozícii každý deň nové informácie o dianí na Slovensku v angličtine, hoci papierová verzia novín vychádza ako dvojtýždenník. Viacerí čitatelia využívajú novú službu bezplatného posielania prehľadu správ, či už každý deň, alebo raz za týždeň.
Máte spätnú väzbu od čitateľov?
Keď človek stretáva reálnych čitateľov, uvedomí si, že pre nich sú naše noviny spôsobom, ako sa integrovať na Slovensku. Nielen od diplomatickej komunity vieme, že by sa im tu žilo oveľa ťažšie, keby nemali k dispozícii noviny v angličtine. Pre mnohých by bolo Slovensko čiernou dierou.
Je rozdiel písať pre cudzinca, ktorý tu žije, a písať pre Slováka?
Snažíme sa veci dovysvetľovať. Vždy dbáme o doplnenie detailov, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať zbytočné, napríklad funkcie aj tých najznámejších osobností, prípadne ich pozadie, lebo cudzinec nemusí ovládať fakty nám notoricky známe. Alebo vysvetľujeme tradície, fakty z histórie, napríklad kto boli Habsburgovci, kto boli Ľudovít Štúr alebo Anton Bernolák, teda veci, ktoré nám vysvetľovať netreba, ale sú potrebné na pochopenie súvislostí.
Aké informácie prinášate?
Je to taký mix, aby sa nám darilo vytvárať komplexný obraz o Slovensku. Nemáme úzko špecializovanú skupinu čitateľov a tomu prispôsobujeme obsah novín. Informujeme napríklad o politických škandáloch, ktoré by mohli zaujímať medzinárodnú komunitu, takisto sme informovali, ako môžu cudzinci na Slovensku nakladať s pôdou, s akými problémami sa môžu stretnúť pri vybavovaní na cudzineckej polícii.
Viete, o aké témy je záujem?
Populárne sú témy týkajúce sa leteckej dopravy, Rómov, automobilového priemyslu. Alebo veci, ktoré sa týkajú koreňov Slovákov. V Spojených štátoch amerických je viac ako milión ľudí, ktorých predkovia pochádzajú zo Slovenska, a tak často hľadajú informácie o svojom pôvode. Vydávame aj turistických sprievodcov po Slovensku s názvom Spectacular Slovakia, kde okrem klasických oblastí informujeme, ako ušetriť pri cestovaní u nás, kde si užiť adrenalín, kde pozorovať divo žijúce medvede alebo ako navštíviť atómovú elektráreň, alebo automobilovú fabriku plnú robotov.
Dostanú sa k novinám aj čitatelia v zahraničí?
Tlačenú podobu distribuujeme hlavne na Slovensku. Asi 50 percent našich čitateľov sú Slováci a 50 percent zahraniční čitatelia. Keď hovoríme o webe, okolo 70 percent návštevníkov je zo zahraničia a 30 percent zo Slovenska. No zo všetkých návštevníkov len 15 percent ľudí má vo svojich počítačoch nastavený ako komunikačný jazyk slovenčinu.
Ujala sa myšlienka takýchto novín aj v ostatných krajinách bývalého východného bloku?
V Česku nájdeme Prague Post, no ten už, žiaľ, od minulého roka funguje len na webe. V Maďarsku vychádza Budapest Times, ktorý má skôr magazínovú podobu, majú menej biznisu a politiky, skôr sa zameriavajú na voľný čas. Na Ukrajine funguje Kyiv Post. Podľa posledných informácií ich kúpil niektorý z ukrajinských oligarchov, ale snažia sa aj naďalej fungovať nezávisle. V Poľsku vychádza Krakow Post, Warsaw Voice, teda viacero titulov, ktoré sa zameriavajú na miestne komunity.
Dá sa teda povedať, že ste s titulom tohto druhu najúspešnejší?
Slovak Spectator je v rámci stredoeurópskeho priestoru mediálnym zázrakom. V čase krízy nám pred niekoľkými rokmi pomohlo, že sme dcérskou spoločnosťou Petit Pressu. Vlastnícke podiely u nás stále majú aj dvaja Američania, Daniel Stoll a Erick Koomen, ale 75 percent vlastní Petit Press. Keby sme neboli súčasťou veľkého vydavateľského domu, asi by sme tu dnes už neboli. A začali sme sa orientovať aj na projekty mimo vydávania novín a webu.
Máte na mysli spoluprácu s veľvyslanectvami?
Áno. Robíme pre ne napríklad prehľady tlače v anglickom jazyku a pripravujeme podrobnejšie analýzy, ktoré by sa do bežnej produkcie novín nezmestili. Ďalším zaujímavým projektom je nová kniha Recepty od diplomatov z 27 krajín. Vznikla zo seriálu, ktorý bežal na TV SME a v Slovak Spectatore. Od roku 2012 sme varili na ambasádach v Bratislave a vo Viedni. Veľvyslanci sa snažili vyberať jedlá, ktoré si ľudia dokážu uvariť aj v našich podmienkach, z našich surovín, niektorí dokonca nahrádzali klasické ingrediencie tým, čo je dostupné u nás. Kniha vychádza v slovenčine a prináša pohľad do 27 kuchýň rôznych krajín.
Vo firme ste už štrnásty rok. Čo vám dala táto práca?
Začínal som tu ako študent na poste finančného asistenta. V roku 2007 ma oslovili, aby som viedol firmu a stal sa jedným z jej konateľov. V mediálnom prostredí sa naučíte dravosti, túžbe po odhaľovaní pravdy. Myslím, že som mal možnosť aj ľudsky vyrásť. Sme pomerne malý tím, ale každý človek tu cíti svoju zodpovednosť.
Vraj ste veľmi dobrý kolektív.
Je to dôležité. Inak by sme to za tie roky nedokázali zvládať.
Bude podľa vás o takéto noviny ešte záujem?
Verím, že áno. Aj preto, že Slovensko je čím ďalej, tým viac medzinárodnou krajinou. Je to aj spôsob, ako pre medzinárodnú komunitu vytvoriť u nás lepší pocit domova. Pre mnohých zahraničných podnikateľov by bol bez našich novín príchod na Slovensko ťažší, keby nemali v angličtine zdroj informácií, ktorému môžu dôverovať. Čitateľ je pre nás na prvom mieste. Čitateľ je to najvzácnejšie, čo máme.
