1.Polovica o päť rokov
Smer zmenil pravidlá reštrukturalizácie tak, že pohľadávka sa po skončení ozdravného procesu neodpíše. Veriteľ tak môže vymáhať časť peňazí, ktoré mu dlžník nezaplatí počas reštrukturalizácie. Vymáhať môže najviac polovicu pôvodného dlhu.
Čo to znamená? Remeselník, ktorý Váhostavu vyfakturoval 10-tisíc eur, dostane v reštrukturalizácii 1800 eur. Podnik mu bude peniaze vyplácať v piatich ročných splátkach po 360 eur. Po piatich rokoch bude môcť poslať exekútora po 3200 eur, čo je zvyšok do polovice pôvodného dlhu.
2.Neistý ostatok peňazí
Smer schválil, že remeselník bude môcť poslať exekútora aj po zvyšných 5000 eur, ale nebude to vôbec jednoduché. Zvyšná polovica dlhu sa dá totiž vymáhať iba zo ziskov firmy, no firma môže zisk umelo znižovať, aby sa splateniu dlhov vyhýbala.
3.Banky sa vzdajú peňazí
Banky sa vzdajú zhruba 3,5 milióna eur, ktoré im mal zaplatiť Váhostav. Vďaka tomu dostanú drobní veritelia nie 150 eur za každú vyfakturovanú tisícku, ale o 30 eur viac.
Smer zákonom umožnil, aby banky mohli túto zmenu zapracovať do ozdravného plánu. Podľa zákona by to mohli urobiť na stretnutí veriteľov 30. apríla, kde sa bude definitívne hlasovať o odpustení dlhov Váhostavu.
4.Výkup pohľadávok
Zákon Smeru navŕtal tunel do peňazí, ktoré štát vyzbieral cez bankový odvod. Aktuálne ide o pol miliardy eur. Z tohto objemu chce Smer zobrať asi 40 miliónov eur, ktoré naleje do Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a cez ňu bude vykupovať pohľadávky drobných veriteľov Váhostavu za polovicu ich nominálnej hodnoty.
5.Správcu vyberie stroj
Smer pôvodne avizoval, že chce posilniť postavenie drobných veriteľov aj tak, že budú môcť voliť reštrukturalizačného správcu. V zákone však nič také nie je.
Podľa schváleného zákona sa môže správca, ktorého vybral dlžník, kedykoľvek vzdať svojej funkcie. V takom prípade súd vymenuje nového správcu – meno vyberie počítač náhodným spôsobom.
6. Pred bankrotom bude kríza
Takzvaný „lex Váhostav“ má spolu 23 strán, no o Váhostave sú v skutočnosti len asi dve. Smer cez narýchlo schválený zákon presadil napríklad aj ustanovenia o kríze spoločnosti. Ide o akýsi režim ešte pred bankrotom, keď má firma veľa záväzkov. Zákon v takom prípade obmedzil jej obchody s konateľmi či spoločníkmi.
