Americké firmy na trhu pôsobia v priemere iba desať rokov

NEW YORK. Ekonómovia zisťovali, koľko rokov dokážu pôsobiť firmy v americkej ekonomike. V Spojených štátoch žijú priemerne desať rokov. Informuje o tom portál rakúskeho denníka Die Presse.

Ich pomerne rýchly zánik svedčí o tom, že hospodárstvo krajiny napreduje svižným tempom. To potvrdzuje, že v ekonomike dochádza k výrazným inovačným zmenám.

Ak nie sú ziskové, zaniknú

Profesor ekonómie Richard Foster z americkej Yale School of Management preskúmal index Standard & Poor's 500 newyorskej burzy, ktorý obsahuje akcie 500 najväčších firiem USA.

Konštatoval, že pred sto rokmi mali firmy z indexu priemernú dĺžku existencie 67 rokov, v súčasnosti klesla na 15 rokov. Teraz sa každé dva týždne z neho stratí jedna firma. Do roku 2027 bude na ňom 75 % nových firiem.

Štúdia s názvom The Mortality of Companies ekonomického ústavu v Santa Fe sa zaoberá zánikom firiem. Vedci preskúmali príbehy 25-tisíc firiem USA, ktoré vznikli a zanikli v rokoch 1950 až 2009.

Po preštudovaní komplexných údajov o nich vyšlo najavo, že priemerne nepôsobili na trhu dlhšie ako desať rokov. Prekvapilo aj to, že štátne firmy s verejnou účasťou nevydržali podnikať oveľa dlhšie.

V USA štát totiž svoje firmy iba zriedka drží nad vodou dlhšie, ak nie sú ziskové.

Na životnosť vplýva politická kultúra

"Je celkom jedno, či niekto predáva banány, lietadlá alebo niečo iné - dĺžka životnosti zostáva rovnaká," uviedol autor štúdie Marcus Hemilton.

Vedci však výpovednú hodnotu svojej štúdie nepokladajú za všeobecne platnú. V Japonsku totiž pôsobí 50-tisíc firiem, ktorých história je dlhšia než storočie.

Zvyčajne ide o podniky, v ktorých sa rozhodovacia moc sústreďuje v rukách rodinných dynastií. Na životnosť firiem v jednotlivých krajinách vplýva aj ich politická kultúra.

Základnou príčinou, prečo firmy zanikajú, sú prevzatia a fúzie. Spoločnosti neprestávajú existovať, ale včleňujú sa do iných celkov na princípe "kreatívneho rozbitia". V 30. rokoch. minulého storočia o ňom ako prvý hovoril ekonóm Ronald Coase, neskorší nositeľ Nobelovej ceny.

Poukázal na to, že k spájaniu firiem dochádza vtedy, keď sa preukáže, že koordinácia pracovníkov a projektov pod jednou strechou je v mnohých smeroch výhodnejšia, efektívnejšia a rentabilnejšia.