TEXT: Adam Valček
K eď v roku 1998 nastúpila vláda Mikuláša Dzurindu, rozhodla sa sprivatizovať Slovenskú poisťovňu. Podnik predtým musela ozdraviť.
Poisťovňa sa preto začala zbavovať aktív, ktoré s poisťovacím biznisom nesúviseli. Takto predala podiely v bankách, hoteloch, lyžiarskych strediskách či v telekomunikačnom operátorovi.
V roku 1999 sa k tímu, ktorý riešil rozbehnuté ozdravenie poisťovne, pridala aj vtedy 26-ročná právnička Katarína Bartalská.
V poisťovni bola dokopy štyri roky, pomáhala napríklad pri predaji Poľnobanky do rúk talianskej UniCredit Bank či východoslovenského operátora Kábel Plus do rúk holandskej UPC.
Teraz je Bartalská sudkyňou na Okresnom súde Bratislava I.
Prečo je sudkyňa dôležitá?
- Ako jediná môže tlačiť na správkyňu Váhostavu, aby podrobne skúmala pozadie schránkových firiem, čo žiadajú peniaze od podniku.
- V reštrukturalizácii Váhostavu ide o 706 veriteľov, z toho väčšina (689) je nezabezpečených (dlhy nemajú poistené majetkom Váhostavu).
- Váhostav veriteľom dlhuje celkovo 136 miliónov eur (výška správkyňou uznaných pohľadávok).
- Podnik v priemere zaplatí asi len tretinu týchto peňazí, drobní veritelia dostanú len 15 percent dlhov, teda 150 eur za každú vyfakturovanú tisícku.
- Na takéto zoškrtanie dlhov je potrebný súhlas nielen veriteľov, ktorí budú o pláne hlasovať vo štvrtok 30. apríla, ale aj sudkyne.
- Sudkyňa môže, ale nemusí plán potvrdiť – keď uvidí nezrovnalosti v práci správkyne, Váhostav musí posunúť do bankrotu.
Vlani ju počítač náhodne vybral zo štyroch možných sudkýň, aby rozhodovala aj v prípade reštrukturalizácie stavebnej spoločnosti Váhostav, ktorá patrí do sféry vplyvu oligarchu Juraja Širokého.
Keď sa vo štvrtok veritelia zhodnú na zoškrtaní dlhov Váhostavu, bude to práve Bartalská, ktorá toto ich rozhodnutie definitívne potvrdí alebo naopak pošle Váhostav do bankrotu.
S Kažimírom sa míňala
Bartalská pri príprave tohto článku zaskočila otvorenosťou, ktorá je v justícii nevídaná. Odpovedala na všetky položené otázky, dokonca aj na tie citlivé – o pôvode svojho majetku.
Právnička sa narodila v roku 1973 v Malackách. Právo vyštudovala v roku 1996 na bratislavskej Univerzite Komenského.
Od septembra 1996 robila štyri roky koncipientku v advokátskej kancelárii Stanislava Schuberta.
Tesne sa tak minula so súčasným ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer-SD), ktorý pre Schuberta pracoval v rokoch 1993 až 1995 ako asistent daňového poradcu.
V roku 1999 zložila Bartalská advokátske skúšky a išla do Anglicka študovať cudzí jazyk. Po návrate nastúpila do Slovenskej poisťovne.
V životopise píše, že robila právnu poradkyňu pri finančných operáciách a transakciách.
Za poisťovňu rokovala s centrálnou bankou, ministerstvom financií či Fondom národného majetku. Podieľala sa aj na spájaní Allianzu so Slovenskou poisťovňou v roku 2003.
Aj Nemci jej dôverovali
I keď Bartalská nastúpila do poisťovne ešte pred jej privatizáciou, dôveroval jej aj nový akcionár poisťovne – nemecká skupina Allianz.
