BRATISLAVA. Premiér Robert Fico, vicepremiér Ľubomír Vážny a trinásť ministrov slovenskej vlády sa dohodlo, že nebudú odpovedať na otázky denníka N.
„Dohodli sa na tom členovia vlády po skončení jej zasadnutia v stredu minulý týždeň,“ informoval v pondelok Úrad vlády.
Denník podľa vlády „dlhodobo tendenčne informuje o práci kabinetu“, Fico preto už v minulosti odmietal odpovedať na otázky jeho reportérov na tlačových konferenciách. Ostatní členovia vlády na otázky odpovedať zvykli. Premiér neodpovedá ani na otázky denníka SME.
Reakcia Beaty Balogovej, šéfredaktorky SME:
Prístup, ktorý si zvolil premiér Fico, protirečí zásade rovnosti prístupu k médiám a v konečnom dôsledku poškodzuje čitateľa a demokratickú spoločnosť. Dúfam, že novinárska obec prejaví solidaritu s reportérmi denníka N a bude sa vlády pýtať otázky, na ktoré odmietla odpovedať.
Vadia im Shootyho nálepky
Vláda sa tak rozhodla po tom, ako minulý týždeň v stredu vyšiel denník s prílohou – nálepkami karikatúr Martina „Shootyho“ Šútovca, ktoré zobrazujú Fica. Na jednej z nálepiek je s batohom peňazí ako lupič, ktorý kričí „Chyťte zlodeja!“. Na druhej je zas Ficova hlava znázornená ako schránka, ktorú obkolesuje nápis „Peniaze som zohnal vlastnou hlavou“.
Úrad vlády už na nálepky reagoval minulý týždeň, keď zrušil akreditáciu dvojice reportérov, ktorí mali letieť s predsedom vlády do Moskvy na oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.
„Touto aktivitou sa denník N bezprecedentne pridal k opozičným politickým subjektom, a preto vláda Slovenskej republiky nevidí zmysel v ďalšej komunikácií s ním,“ píše Úrad vlády v stanovisku, ktorým oznámil ignoranciu novín.
Podľa stanoviska sa hovorcovia jednotlivých ministerstiev dohodnú, ako bude ignorancia prebiehať po „technickej a právnej stránke“.
„Úrad vlády SR, ako aj jednotlivé ministerstvá budú pri informovaní postupovať podľa platnej legislatívy,“ tvrdí vládna administratíva.
Je choré, že riešia nálepky?
Šéfredaktor denníka Matúš Kostolný považuje rozhodnutie vlády za tragické.
„Doteraz to mohlo byť iba osobné zlyhanie premiéra Roberta Fica, ktorý sa otázok našich reportérov bál už niekoľko mesiacov,“ vraví Kostolný. „Za choré považujem už to, že sa samolepkami zaoberá vláda.“
Otázkou teraz je, či vláda v takomto prípade neporušuje zákon. Situácia pritom pripomína okamihy z deväťdesiatych rokov, keď Mečiar zakázal komunikovať s agentúrou SITA, denníkom SME a televíziou Markíza. Vydržalo to vtedy tri mesiace.
Mediálny analytik a šéfredaktor webu Mediálne.sk Tomáš Czwitkovics považuje rozhodnutie selektovať novinárov na základe ich názoru za neetické.
„Je to porušenie princípov slobody slova a tlače zo strany ústavných činiteľov, zároveň je to deklarácia o vedomom porušení tlačového zákona,“ vraví Czwitkovics.
Selekcia je zakázaná, trest nie je
Tlačový zákon, ktorým sa riadia tlačené a internetové média totiž hovorí, že úrady či štátne podniky sú povinné poskytovať médiám informácie o svojej činnosti „na základe rovnosti“. Obdobná formulka je aj v zákone o vysielaní, ktorý platí na televíznych a rozhlasových žurnalistov.
„Pri poskytovaní informácií na základe vyslovenej žiadosti by bolo neprípustné, ak by žiadosti jedného vydavateľa (reportéra) povinná osoba vyhovela a žiadosti iného o poskytnutie rovnakej informácie nevyhovela,“ napísali právnici Jozef Vozár, Ernest Valko a Lukáš Lapšanský v komentári k tlačovému zákonu.
Za situáciu, ktorá je v rozpore so zákonom, považujú aj prípady, keď úrady selektívne vyberajú otázky na tlačovej konferencii či niektorých reportérov na tlačovú konferencie vôbec nepustia.
„Je to jasný prejav toho, aký má strana Smer-SD postoj k zákon, ktoré sama presadila – je to pre nich iba zdrap papiera. Denník N by sa podľa môjho názoru mal obrátiť na súd,“ hodnotí rozhodnutie vlády Czwitkovics.
Naráža pritom na fakt, že tlačový zákon, ktorý zakazuje selektovanie novinárskych otázok, písalo ministerstvo kultúry pod vedením Mareka Maďariča a presadila prvá vláda Roberta Fica v roku 2008.
Tlačový zákon neupravuje pri práve novinárov na informácie žiadne sankcie, keď úrady otázky novinárov selektujú alebo vôbec neodpovedajú. Naproti tomu, keď napríklad média odmietnu uverejniť niekomu opravu, môže ich dotknutá osoba žalovať.
Spoluautor komentára k tlačovému zákonu Jozef Vozár si myslí, že zmena zákona by nepomohla.
„Kebyže sa dá do zákona finančná sankcia, tak ju radšej zaplatia a informácie poskytnú až v čase, keď budú neaktuálne,“ myslí si. Rovnaký názor má aj na prípadné súdne spory s úradmi.
„Jednoducho, v žurnalistike ide o aktuálnosť,“ vraví. Dodáva, že nie všetko sa dá upraviť v zákone. „Pri aplikácii tlačového zákona proste musí byť prítomný aj dobrý úmysel, je to otázka kultúry, nie práva,“ uzatvára právnik.
Ostáva infozákon
Keď úradníci tlačový zákon nerešpektujú, novinári môžu žiadať o informácie cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, takzvaný infozákon.
Ibaže základná doba na poskytnutie informácií je podľa infozákona osem pracovných dní, navyše, zákon úradníkom umožňuje, aby sprístupnenie informácií naťahovali či niektoré dáta úplne zatajovali. Novinárom potom ostáva už len možnosť, aby úrad žalovali o zverejnenie informácií.
Podľa Czwitkovics sa by sa mohol upraviť tlačový zákon tak, aby jasne stanovil, že novinári majú podľa neho nárok na rovnaký okruh informácií, ako podľa infozákona.
„V prípade neposkytnutia informácie by úrady mali negatívnu odpoveď zdôvodniť, pričom negatívne stanovisko by malo byť napadnuteľné a odvolací orgán by mal v tom prípade donútiť orgán verejnej moci k náprave,“ načrtá možnosť úpravy zákonov mediálny analytik.
Ako reálne ale nevidí, aby tlačový zákon upravoval fixné lehoty pri poskytovaní informácií.
„Často totiž závisí od situácie a komplexnosti informácií. Niekedy médiá potrebujú vyjadrenie do niekoľkých minút, v prípade menej aktuálnych tém postačuje dlhšia lehota,“ dodal Czwitkovics.
Neetické nálepky?
Napriek tomu, že Czwitkovics kritizuje vládu za jej rozhodnutie ignorovať denník N, voči kampani so samolepkami Fica je rezervovaný.
„Nálepková kampaň denník N podľa môjho názoru prekračuje etické novinárske štandardy nezaujatého média,“ myslí si.
Kostolný v nálepkách problém nevidí. „Nerozumiem, v čom by mohli byť za hranou novinárskej etiky. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o karikatúry, ktoré sme už predtým zverejnili v denníku N a minulý týždeň sme ich zverejnili opäť vo forme samolepky,“ povedal.
Nálepky proti Ficovi podľa neho nič nemenia na nezávislosti denník N.
