ATÉNY. Grécka ekonomika je opäť v recesii. Hrubý domáci produkt krajiny (HDP) sa v období január až marec zmenšil o 0,2 percenta po medzikvartálnom poklese o 0,4 percenta v poslednom štvrťroku vlaňajška. Vyplýva to zo sezónne upravených údajov, ktoré zverejnil v stredu grécky štatistický úrad (Elstat).
Za recesiu sa zvyčajne považuje medzikvartálne oslabenie výkonu ekonomiky v dvoch za sebou nasledujúcich štvrťrokoch. V medziročnom porovnaní grécky HDP v prvom kvartáli spomalil rast na 0,3 percenta z úrovne 1,3 percenta v posledných troch mesiacoch minulého roka.
Príčiny poklesu
Grécka ekonomika sa vlani po šiestich rokoch poklesu vrátila k rastu. Politická nestabilita v závere minulého roka však viedla k vypísaniu predčasných parlamentných volieb a víťazstvu ľavice, ktorá odmieta politiku úsporných opatrení, čo spôsobilo, že v posledných mesiacoch je hospodárstvo opäť pod tlakom.
Vláda gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa od januárového nástupu do úradu neúspešne rokuje s veriteľmi o ďalšej finančnej pomoci výmenou za reformy. Dohoda stále nie je na dosah a bez odblokovania pomoci krajine v najbližších týždňoch hrozí platobná neschopnosť.
"Pokles gréckeho hrubého domáceho produktu v prvom kvartáli pokračoval v dôsledku oslabenia podnikateľskej dôvery, viaznucich rokovaní medzi vládou a veriteľmi a zhoršujúcich sa podmienok s likviditou," uviedol Nikos Magginas, hlavný ekonóm National Bank of Greece.
Tretí kvartál
Pre grécku ekonomiku bude rozhodujúci tretí kvartál, ktorý sa kryje s letnou turistickou sezónou a mohol by priniesť dohodu Grécka s Úniou a Medzinárodným menovým fondom, dodal ekonóm.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme 240 miliárd eur.
Poslednú splátku 7,2 miliardy eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády.
O Grécku v pondelok rokovali ministri financií členských štátov eurozóny. Euroskupina po zasadnutí v Bruseli konštatovala, že v rozhovoroch nastal pokrok, upozornila však, že pri prekonávaní rozdielov, ktoré bránia komplexnej dohode s veriteľmi, je potrebné vynaložiť väčšie úsilie.
