BRATISLAVA. Strednodobé rozpočtové ciele vlády na roky 2016 až 2018 naznačujú, že jej zámerom je pokračovať v znižovaní deficitu a zlepšovaní udržateľnosti verejných financií. Na druhej strane však prinášajú viaceré riziká.
Konštatovala to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom najnovšom Hodnotení strednodobých rozpočtových cieľov.
Rada hodnotí pozitívne, že vláda chce v roku 2017 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. "Dodržiavanie tohto záväzku na európskej úrovni môže zvýšiť kredibilitu Slovenska v očiach investorov. Na druhej strane, načrtnutý spôsob dosiahnutia strednodobého cieľa prináša so sebou viacero rizík," konštatovala rada.
Vláda nekonsoliduje tak, ako môže
Ako uviedla, v rokoch 2016 a 2017 došlo k zvýšeniu cieľa pre deficit verejných financií o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Negatívne vníma, že pri posunutí plánovaných deficitov smerom nahor sa odďaľuje pokles verejného dlhu pod hranicu 50 percent HDP.
"Dosiaľ predstavené opatrenia vlády neboli dostatočné, nakoľko dlh by sa mal v sankčných pásmach udržať až do roku 2018, čo je šesť rokov od prekročenia prvej hranice v roku 2012," konštatovala rada s tým, že navyše od roku 2018 klesne hranica prvého dlhového pásma zo súčasných 50 percent na 49 percent HDP.
Ďalšie riziko vidí rada v založení strednodobého rozpočtového plánu na optimistických predpokladoch rastu ekonomiky. Rozpočtová rada vníma negatívne aj to, že vláda rýchlejšie nekonsoliduje, a to najmä v časoch, keď na rozpočet verejnej správy vplývajú viaceré pozitíva.
"Efektívnejší výber daní s pozitívnym dopadom až 1,2 percenta HDP v roku 2014 a pokles nákladov na správu dlhu z dôvodu nízkych úrokových sadzieb o 0,4 percenta HDP sú faktory, ktoré by mohli byť nápomocné k rýchlejšiemu smerovaniu k strednodobému cieľu," uviedla rada s tým, že vláde pomáha v konsolidácii aj nižšia sadzba do druhého piliera s celkovým vplyvom 0,7 percenta HDP ročne.
"Strednodobý vývoj verejných financií je spojený s relatívne veľkým objemom potenciálnych rizík bez toho, aby boli prezentované opatrenia na ich zmiernenie alebo odvrátenie," konštatovala rozpočtová rada.
Vláda plánuje dodržať rozpočtovaný cieľ na tento rok na úrovni 2,49 percenta HDP, aj keď súčasný odhad je na úrovni 2,55 percenta HDP. Rada odhaduje celkové riziká rozpočtu na úrovni viac ako 1,2 miliardy eur, ktoré môžu byť sčasti kompenzované pozitívnymi vplyvmi v sume 0,6 miliardy eur.
"Deficit sa tak môže v závislosti od miery naplnenia niektorých rizík pohybovať od 2,6 až tri percentá HDP," predpokladá rada. V prípade, že by sa v plnej miere prejavili riziká spojené s PPP projektom a korekcie eurofondov by boli významne vyššie ako súčasné očakávania vlády, deficit by sa podľa rady priblížil k 3,5 percenta HDP.
Riziká aj pri naplnení nedaňových príjmov
Rada identifikovala riziká aj pri naplnení nedaňových príjmov, najmä dividend od spoločnosti SPP v sume 156 miliónov eur, ktorých rozpočtovaná výška podľa rady neodráža majetkové pomery v ziskových dcérskych spoločnostiach. Významne taktiež narástlo aj riziko vyšších výdavkov v zdravotníctve, medzi identifikované riziká patria aj vyššie výdavky Sociálnej poisťovne a dodatočné výdavky na výstavbu obchvatu Bratislavy.
"Aj keď konečný vplyv transakcií súvisiacich s odkupovaním pohľadávok veriteľov spoločnosti Váhostav-SK nie je v súčasnosti jasný, môže ísť o nulový až negatívny vplyv na saldo. Taktiež naň môže mať vplyv aj avizované prevzatie výstavby futbalového štadióna v Bratislave, rozpočtový vplyv bude závisieť od nového harmonogramu výstavby," uviedla ďalšie riziká rozpočtová rada.
Na druhej strane tieto riziká môžu byť podľa rady kompenzované dodatočnými daňovými príjmami z titulu rýchlejšieho čerpania eurofondov v sume až 196 miliónov eur.
"Z roku 2014 sa posunul jednorazový príjem z anonymných vkladov v sume 26 miliónov eur. Nevyužitím rozpočtových rezerv na horší makroekonomický vývoj a lepší výber daní je možné ušetriť 259 miliónov eur," dodala rada.
