BRATISLAVA. Slovensko predalo 49 percent akcií v telekomunikačnej firme Slovak Telekom.
Získa ich Deutsche Telekom, ktorý sprivatizoval väčšinu akcií Slovenských telekomunikácií ešte v roku 2000.
Za 49 percent akcií teraz zinkasujeme 900 miliónov eur, ale len 800 miliónov dostaneme hneď. Zvyšných sto miliónov bude osem rokov zablokovaných.
Platiť sa z nich budú možné straty Telekomu zo súdnych sporov, ktorým podnik čelí.
Privatizačnú zmluvu v utorok podpísal v Bratislave minister financií a hospodárstva Peter Kažimír a výkonný riaditeľ Deutsche Telekomu Timotheus Höttges.
„Táto zmluva bude zverejnená okamžite, ako to bude technicky možné, nebude to ako v minulosti,“ tvrdí Kažimír.
Privatizačnú zmluva Slovenských telekomunikácií z roku 2000 totiž tri vlády zatajovali, zverejniť ju prikázal Najvyšší súd až v roku 2009.
Iba o trochu viac
V utorok popoludní ešte zmluva o predaji 49 percent akcií v Telekome zverejnená nebola. Jej podpis pritom prebehol narýchlo.
Úrad vlády rozposlal v utorok o ôsmej ráno oznam, že sa koná mimoriadne rokovanie vlády.
O dve hodiny neskôr ministri odsúhlasili predaj akcií Telekomu Nemcom. Za akých podmienok, zverejnil Smer až po podpise privatizačnej zmluvy.
Akcie v Slovak Telekome sa mali pôvodne predávať cez burzu. Investori ponúkali za akciu 17,70 eura, za celý podiel v Telekome by sme tak zinkasovali 750 miliónov eur.
Iba päť dní predtým, ako mali akcie vstúpiť na burzu, Smer celý proces zastavil, pretože dostal „vyššiu ponuku od strategického investora“.
Vláda najprv tajila, o koho ide. Kažimír až minulý týždeň priznal, že ide o Deutsche Telekom.
Koľko peňazí Nemci ponúkali, tajila vláda až dovtedy, kým privatizačnú zmluvu nepodpísala.
Naoko sa zdá ponuka Deutsche Telekomu vyššia o 150 miliónov oproti cene, ktorú by sme za akcie dostali na burze. Ibaže v skutočnosti máme istých iba 800 miliónov eur, čo je len o 50 miliónov viac oproti burze.
Zvyšných sto miliónov eur, ktoré majú kryť prehry Telekomu v súdnych sporoch, je neistých. „Prípadné škody sa budú deliť v pomere 51:49,“ tvrdí Kažimír.
Znamená to, že z odložených sto miliónov eur by sme mali platiť len takmer polovicu strát, ktoré Telekom utrpí na súdoch, zvyšok by zaplatil Slovak Telekom.
Žaloby za desiatky miliónov eur
Teoreticky tak nemusíme vidieť nič z tejto sumy, pretože Telekom čelí súdnym sporom za desiatky miliónov eur.
Napríklad v januári zaplatil Slovak Telekom pokutu 38,8 milióna eur Európskej komisii za to, že v rokoch 2005 až 2010 vytláčal z trhu konkurentov a tak udržiaval ceny internetu privysoko.
Operátor síce pokutu zaplatil, no napadol ju na súde. Keby na súde neuspel, zo stomiliónovej úschovy by sa hneď odpočítalo 19 miliónov eur.
Ďalších 59 miliónov eur sa odpočíta, keby Telekom prehral spory so svojimi konkurentmi. Swan a Slovanet totiž žalujú Telekom o náhradu škody za to, že ich v rokoch 2005 až 2010 údajne vytláčal z trhu. Celkovo žiadajú asi 121,3 milióna eur, menej ako polovica by pripadala na Slovensko.
Mohli by žalovať manažérov
Doplácanie za súdne prehry je pre Slovensko nevýhodná časť privatizačnej zmluvy, pretože budeme doplácať na nezákonné rozhodnutia manažérov Deutsche Telekomu, ktorý Slovak Telekom manažérsky ovláda od roku 2000.
Je pravda, že aj v prípade, že by sme ostali v Telekome, tak by sme nepriamo znášali asi polovicu strát zo súdnych sporov.
Ibaže dozorná rada operátora alebo Fond národného majetku (FNM) by mohli žalovať nezodpovedných manažérov podniku, aby Telekom odškodnili za svoje zlé rozhodnutia.
Na pokutách by tak netratil samotný Telekom a tým ani my. To isté by platilo aj v prípade predaja cez burzu, keď by odškodnenie pre Telekom mohli žiadať od jeho manažérov aj drobní akcionári podniku.
Hľadali aj iných kupcov
Opozícia Smer kritizuje aj za spôsob, akým bol Telekom vybraný.
Vláda totiž naštartovala privatizáciu Telekomu v akomsi duálnom režime – popri príprave predaja akcií cez burzu sa mal hľadať aj kupec na celý balík akcií. V skutočnosti sa vláda venovala len burze.
Nie je známe, že by zároveň cez súťaž hľadala kupca na celý balík akcií.
Vláda to popiera a tvrdí, že sa venovala aj výberu záujemcu o kúpu celého balíka akcií.
„Investičné banky neformálne kontaktovali strategických a finančných investorov v priebehu prípravy procesu uvedenia akcií na burzu, ale nezaznamenali skutočný záujem o 49-percentný podiel na cenovo akceptovateľnej úrovni,“ povedala hovorkyňa FNM Miriam Žiaková.
Vládni úradníci navyše chodili s investičnými bankármi po celom svete a tvrdia, že ktokoľvek sa mohol prihlásiť o priamu kúpu podielu alebo o kúpu celého podielu cez burzu.
„Investičné banky absolvovali 180 stretnutí s investormi po celom svete,“ vraví hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Podrobnosti o Telekome sú na webe
FNM sa bránia aj proti kritike, že žiadny iný záujemca nemohol podať kvalifikovanú ponuku, pretože nevidel do vnútra Telekomu.
„V rámci procesu uvedenia akcií na burzu bol zverejnený niekoľko stostranový prospekt akcií Telekomu a záujemcovia mohli podať ponuku až do výšky 49 percent akcií,“ vraví Žiaková.
V štyristostranovom prospekte sú podrobnosti o Telekome.
Dočítate sa tam o hroziacich súdnych sporoch Telekomu, akým spôsobom sú odmeňovaní najvyšší manažéri podniku alebo aké očakávania má Telekom od biznisu v nasledujúcich rokoch.
