BRATISLAVA. Vekový priemer zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb je 47 rokov a ich plat nedosahuje ani 71 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo je ešte menej ako pred ôsmimi rokmi. Ich práca je pritom psychicky i fyzicky náročná.
Kompetentných podľa Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ) postavenie zamestnancov nezaujíma a aj napriek niekoľkým pokusom zo strany odborov tento nepriaznivý stav zvrátiť, bola ich snaha neúspešná.
Zväz, ktorý združuje viac ako 120 odborových organizácií, sa najnovšie rozhodol na situáciu upozorniť petíciou, ktorú rozbehol koncom apríla. Na kompetentných má tri požiadavky.
Tri požiadavky
Prvou z nich je zvýšenie platov všetkých zamestnancov sociálnych služieb.
Ako povedal predseda SOZ Anton Szalay, žiadajú o zosúladenie stupníc platových taríf v zákone o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme s výškou minimálnych mzdových nárokov podľa Zákonníka práce.
Požadujú tiež finančnú kompenzáciu za zvýšenú fyzickú a psychickú pracovnú záťaž zamestnancov.
"V dôsledku nízkeho ohodnotenia práce mladí ľudia sa o túto prácu nezaujímajú, a ak áno, tak iba z radov prevažne dlhodobo nezamestnaných, ktorí absolvujú kurz v rozsahu 220 hodín a bez osobitného vzťahu ku klientom sa dočasne zamestnajú v týchto zariadeniach, čím trpí úroveň poskytovanej starostlivosti," skonštatoval Szalay.
Prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti je treťou z petičných požiadaviek. Predseda SOZ poukazuje na to, že zatiaľ čo zdravotná poisťovňa je povinná uzatvoriť zmluvu s každým lekárom či lekárňou, pri zariadení sociálnych služieb tak môže, ale nemusí urobiť.
Problém mnohých ľudí
Práve takáto formulácia v legislatíve je podľa Szalaya aj dôvodom, prečo v súčasnosti má zmluvu s poisťovňou len jedno zariadenie, poukazuje aj na administratívnu záťaž, ktorá vyplýva pre takéto zariadenie zo zákona.
Novela zákona, ktorá poisťovniam umožnila preplácať zariadeniam sociálnych služieb časť ošetrovateľských výkonov, je v účinnosti od júla minulého roka.
Podľa Szalaya chcú petíciou zaujať aj verejnosť a dostať medzi ľudí informáciu o aktuálnej situácii v zariadeniach. Ako tvrdí, mnohých z nás sa táto problematika dotýka.
Petícia nie je zatiaľ časovo obmedzená, priebežne ju chcú odborári vyhodnotiť v septembri. Na to, aby sa ňou zaoberal parlament, potrebujú, aby sa pod ňu podpísalo aspoň 100-tisíc ľudí.
