Vyplýva to z údajov, ktoré v stredu zverejnila vláda Roberta Fica.
BRATISLAVA. Mieru nezamestnanosti chceme do konca roka dostať na hranicu 11,3 percenta, tvrdí premiér Robert Fico. To, ako to urobí, je zatiaľ otázne.
Hranica nad jedenástimi percentami je totiž priemer miery nezamestnanosti v eurozóne, to však podľa prognostika SAV Vladimíra Baláža nie je optimálne číslo.
Ak by Slovensko chcelo dosiahnuť priemernú mieru nezamestnanosti v eurozóne, podľa Baláža nebude štát musieť prijímať žiadne opatrenia.
„Za znižovanie počtu ľudí bez práce môže v prvom rade rast slovenskej ekonomiky, ktorý je založený najmä na domácej spotrebe,“ objasňuje pokles prognostik.
Podľa neho Slováci viac nakupujú slovenské výrobky či nehnuteľnosti, no nedá sa presne určiť, ktoré faktory našej ekonomike prispeli k znižovaniu miery nezamestnanosti viac a ktoré menej.
Analytik Inštitútu finančnej politiky rezortu financií Branislav Žúdel hovorí, že hlavným dôvodom súčasného poklesu nezamestnanosti je „odznenie negatívnych hospodárskych šokov z minulých rokov a oživenie ekonomiky eurozóny aj Slovenska“.
Miera nezamestnanosti sa tak podľa neho vracia smerom k určitej prirodzenej úrovni.
Treba motivovať ľudí pracovať
Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) tvrdí, že vláda by mala aj naďalej pokračovať v opatreniach, ktoré môžu spomínanú hranicu miery nezamestnanosti znížiť.
„Štát by mal pokračovať v rozširovaní odvodových úľav pre ľudí s nízkym príjmom, no bez súčasného zvyšovania minimálnej mzdy,“ hovorí Goliaš.
Práve takéto opatrenie by malo viesť k tvorbe nových pracovných miest a to aj pre tých ľudí, ktorých pridaná hodnota je nižšia ako súčasné náklady práce pri minimálnej mzde.
„Ak by tak vláda urobila, vytvoril by sa priestor pre zásadné znižovanie nezamestnanosti, keďže by vznikali pracovné miesta aj pre ľudí s nízkou kvalifikáciou,“ odôvodňuje šéf INEKO.
Nula nie je optimálne číslo
Aká miera nezamestnanosti by bolo teda optimálna? Baláž upozorňuje, že hoci nula znie optimálne, pre ekonomiku by to nebolo dobré.
„Zoberte si napríklad rok 2008, keď naša miera nezamestnanosti klesla na 8,7 percenta. Nastala situácia, že na trhu bolo málo kvalifikovaných ľudí a tak sme museli najímať ľudí na prácu z Rumunska či Bulharska,“ hovorí prognostik.
Ako optimálnu mieru nezamestnanosti preto uvádza deväť až desať percent. To by v praxi znamenalo, že prácu bude mať každý, kto má vyššie vzdelanie či kvalifikáciu.
Podľa Žúdela sa však dá optimálna miera nezamestnanosti veľmi hrubo vo vyspelých štátoch odhadovať okolo úrovne 5 percent.
Na dosiahnutie takéhoto cieľa je ale potrebné, aby sa skvalitnili zručnosti nezamestnaných. Ďalej by bolo nutné vybudovať infraštruktúru v zaostalých regiónoch krajiny a taktiež zlepšiť dopravné spojenia, čím sa zvýši mobilita pracovnej sily.
Stále státisíce ľudí bez práce
Ak by nezamestnanosť v eurozóne klesala aj naďalej súčasným tempom, dosiahla by koncom tohto roka 11 percent.
„Je to dosiahnuteľná úroveň, pokiaľ bude Slovensko a zamestnanosť rásť aspoň tak rýchlo ako vlani,“ vysvetľuje Žúdel.
Slovensko sa však aj napriek miernemu zlepšovaniu už dlhodobo zaraďuje ku krajinám Európskej únie s vysokou mierou nezamestnanosti, za posledné mesiace sa však číslo zmenšuje.
Hoci miera nezamestnanosti klesla v apríli medzimesačne len o 0,38 percentuálneho bodu, Baláž hovorí, že to vôbec nie je málo. A to aj napriek tomu, že na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie ostáva stále niečo vyše 315-tisíc ľudí.
Úrad práce dodáva, že ku koncu apríla tohto roka evidoval vyše 16-tisíc voľných pracovných miest, v medzimesačnom porovnaní to je teda nárast o viac ako 1 200 miest.
Najviac ich zaznamenal Bratislavský kraj (20,3 percentný podiel) a najmenej miest v apríli bolo v Košickom kraji (8,9 percentný podiel).
