Pokiaľ by banky prišli o časť svojich výnosov pre zavedenie takéhoto balíka, hľadali by podľa analytikov cesty, ako tieto výnosy nahradiť.
BRATISLAVA. Finanční analytici nepočítajú s tým, že zavedenie lacného bankového účtu, ktoré predstavil premiér Robert Fico, bude mať úspech. Samotné banky sa k návrhu stavajú zatiaľ opatrne.
"Musíme sa oboznámiť s textom zákona. Na základe toho pripravíme analýzu dôsledkov. Určite to pre bankový sektor bude znamenať stratu výnosov," povedala hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Zuzana Murcko.
Podľa finančného analytika portálu financnykompas.sk Maroša Ovčarika je pravdepodobné, že ak by banky prišli pre tento návrh o časť svojich výnosov, tak by hľadali možnosti, kde si to vykompenzovať.
Štát by mal podľa analytika spoločnosti Fincentrum Petra Világiho radšej viac investovať do vzdelávania a zvýšenia finančnej gramotnosti občanov.
Banky to bude stáť 70 miliónov eur
Každý občan by mal mať podľa Fica nárok na jeden bankový účet za zvýhodnenú cenu. Väčšina ľudí by mala získať nárok na bankový účet v sume do troch eur a ľudia s nízkym príjmom by mali mať bankový účet zadarmo. Banky by toto opatrenie malo podľa Fica stáť 70 miliónov eur.
"Som presvedčený, že pokiaľ by banky prišli o časť svojich výnosov z dôvodu zavedenia takéhoto balíka, hľadali by cesty, ako tieto výnosy nahradiť. Možností majú pomerne dosť. Cez úpravy iných poplatkov, zvyšovanie úrokov na úveroch, znižovanie úrokov na vkladoch a podobne," skonštatoval Ovčarik.
Opatrenie vychádza z európskej smernice, ktorá sa prioritne zameriava na ľudí bez bankového účtu. "Prispôsobovanie sa danej legislatívnej úprave bude predmetom obchodnej stratégie našich individuálnych členov," skonštatovala Murcko z bankovej asociácie.
Sberbank Slovensko o návrhu zaviesť bankový účet pre každého takisto zatiaľ nemá bližšie informácie, takže ho nevie zhodnotiť. Už v súčasnosti je však v ponukách bánk zo zákona zavedený základný bankový produkt za jedno euro pre vybrané skupiny obyvateľstva.
"Z našich skúseností vieme povedať, že spotrebitelia o tento produkt nemajú záujem. Napríklad v našej banke ho malo ku koncu marca zriadený iba 26 klientov, z toho dvaja si ho otvorili v tomto roku," povedala hovorkyňa Sberbank Ľubomíra Chmelová.
Druhý pokus
Ako doplnil Ovčarik, štát sa už dvakrát pokúsil bankám regulovať cenu ponúkaných balíkov, prípadne nadiktoval im zloženie, ktoré musia v rámci balíka ponúkať. Ani v jednom prípade sa to nestretlo s úspechom, pretože balíky si otvorilo len pár desiatok ľudí.
"Myslím si, že pokiaľ sa snaží štát diktovať bankám, čo majú predávať a za koľko, bez diskusie s nimi, nemôže očakávať spoluprácu z ich strany pri predaji takýchto balíkov. Potom sa stane, že banky síce takéto balíky majú vo svojich cenníkoch, ale takmer nikto sa o nich nedozvie, prípadne aj keď sa dozvie, pracovníci na pobočkách dokážu pomerne ľahko presvedčiť človeka na iný balík," dodal Ovčarik.
Takzvaný základný bankový produkt banky začali poskytovať od roku 2013.
"Ani vtedy sa štátom nariadený balíček služieb nestretol so záujmom verejnosti a predpokladáme, že to bude podobné aj teraz. Osobné financie si vždy vyžadovali individuálny prístup, preto univerzálne riešenie nadiktované legislatívou nemôže nikdy fungovať," povedal Világi.
Okrem toho, na trhu existuje podľa neho široké spektrum účtov a bankových služieb, ktoré môže klient získať za výhodnú cenu či dokonca bezplatne. Aj preto by mal štát podľa Világiho viac investovať do vzdelávania a zvýšenia finančnej gramotnosti občanov, aby sa vedeli lepšie orientovať v ponuke na trhu.
"Sofistikovaný klient nepotrebuje štátnu ochranu, dokáže si v konkurenčnom prostredí vyjednať lepšie podmienky aj sám," uzavrel Világi.
