BRATISLAVA. Predchádzajúce skúsenosti zo znižovania dane z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku ukazujú na význam konkurencie a regulácie na príslušnom trhu.
"Pri pripravovanom znížení dane bude preto kľúčové monitorovanie cenového vývoja a účinné informovanie spotrebiteľov," upozorňuje riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií Martin Filko v súvislosti s plánovaným znížením DPH na vybrané potraviny zo súčasných 20 na 10 percent.
Skúsenosti zo zahraničia podľa neho hovoria, že zvýšenie sadzby DPH sa premieta do cien v rozsahu 70 až 90 percent, zatiaľ čo úpravy cien nadol v prípade zníženia tejto dane dosahujú len 30 percent. V takom prípade pocítia domácnosti len jednu tretinu zníženia daňového zaťaženia a dve tretiny zostávajú v maržiach obchodníkom.
IFP analyzoval aj prípady úpravy sadzieb DPH na Slovensku v rokoch 2003, 2004 a 2008. Tie podľa Filka hovoria o plnom prenose zvýšenia a štatisticky nevýznamnom prenose zníženia dane do spotrebiteľských cien. Výnimku tvorí regulovaný trh s liekmi, na ktorom došlo k úplnému prenosu zníženia do doplatkov.
"Pre pripravované zníženie DPH na vybrané potraviny budeme v pripravovanej makroekonomickej prognóze konzervatívne predpokladať približne jednotretinový prenos do cien, v súlade so zahraničnou literatúrou," avizuje Filko.
Zníženie DPH od 1. januára 2016 na 10 percent na vybrané základné potraviny, akými sú čerstvé mäso, mlieko, maslo a chlieb je súčasťou druhého sociálneho balíka, ktorý v sobotu (23.5.) na pracovnom sneme Smeru-SD predstavil premiér a predseda strany Robert Fico.
Aby sa toto opatrenie naozaj premietlo do konečných cien, vláda chce rokovať s obchodníkmi, podpísať s nimi memorandá či zaviesť kontrolné hliadky.
