BRATISLAVA. Keby vláda Smeru-SD nezlyhávala v oblasti sociálnej politiky, nemusela by pre ľudí pripravovať žiadne sociálne balíčky. Myslí si to skupina nezaradených poslancov Národnej rady (NR) SR Juraj Miškov, Jozef Kollár, Daniel Krajcer a Martin Chren.
Poslanci sa preto rozhodli pre zlepšenie sociálnej situácie predložiť parlamentu vlastný sociálny balíček. "Naše opatrenia nezvyšujú daňové a odvodové zaťaženie a nie sú ani na dlh," argumentoval na dnešnej tlačovej konferencii v NR SR Miškov.
Tento sociálny balíček je tak podľa neho na rozdiel od toho vládneho skutočný. Obsahuje viaceré návrhy noviel zákonov. Poslanci sa ich pokúsia presadiť na najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá má naplánovaný začiatok na 16. júna.
V rámci sociálneho balíčka tak chcú zaviesť napríklad zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na všetky potraviny, nielen na vybrané druhy základných potravín, ako to navrhuje vláda. Súčasne chcú znížiť aj DPH na energie pre domácnosti. To by sa podľa poslancov malo v plnej miere premietnuť do cien, keďže tieto ceny sú regulované.
Zároveň chcú znížiť sociálne odvody o dva percentuálne body, a tiež zrušiť koncesionárske poplatky. Posledný menovaný návrh ale predložia až na neskoršej septembrovej schôdzi parlamentu.
"Náš balíček sa nedotkne len niektorých vybraných typov domácností, ale dotkne sa všetkých rodín," priblížil rozdiel oproti vládnemu sociálnemu balíčku Kollár.
Poslanci odhadujú náklady na tieto opatrenia vo výške 800 miliónov eur, ale nechcú ich financovať z vyššieho výberu daní. Financie na ne možno podľa poslancov získať z úspor vo výdavkovej časti rozpočtu a majú ich presne vyčíslené.
Okrem sociálneho balíčka by chcela skupina poslancov na júnovej parlamentnej schôdzi presadiť aj novelu zákona o potravinách. V rámci nej chcú umožniť obchodom rozdať na charitu či sociálne účely zdraviu neškodné trvanlivé potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti.
"Nesledujeme zisk, ale sociálny rozmer a ochranu životného prostredia. V odpade dnes na Slovensku úplne zbytočne končia stovky tisíc ton potravín ročne," zdôraznil Chren. Takáto možnosť pritom podľa neho bežne funguje aj v zahraničí.
