Slovenské uhoľné baníctvo zažíva už roky útlm. Hoci sa ťažba hnedého uhlia javí ako neefektívny biznis, na jej podporu putujú ročne miliónové dotácie. Skladajú sa na ne všetci Slováci.

Hnedé uhlie sa ťaží v Hornonitrianskych baniach Prievidza a Bani Čáry na Záhorí. Začiatkom roka zatvorila svoje brány baňa Dolina vo Veľkom Krtíši. Pôvodne mala skončiť už na konci roka 2004, no vláda ťažbu v nej trikrát predĺžila.

V roku 2007 dostala krtíšska baňa štátnu pomoc vo výške 250 miliónov korún (8,33 milióna eur), ktoré mali putovať na pokrytie sociálnych a technických nákladov pri uzatváraní ťažobných slojov.

Štátne dotácie dostávajú aj zvyšné dve ešte fungujúce uhoľné bane. Obe zápasia so zhoršujúcou sa finančnou situáciou.

Kým Bani Čáry sa v roku 2014 znížil zisk o 51 percent, najväčší producent slovenského hnedého uhlia Hornonitrianske bane Prievidza zaznamenali minulý rok až 61-percentný pokles zisku.

Zvrátiť pokles nepomáha Hornonitrianskym baniam ani úspešný projekt s rajčinami, pri ktorých pestovaní využívajú v skleníkoch prebytočné teplo z tepelnej centrály a tepelnú energiu banských vôd.

Dotujeme všetci

Bane teda fungujú najmä vďaka tomu, že im pri hospodárení pomáha štát.

Vlani im poslal zo štátnej kasy, vyše 946-tisíc eur dalo ministerstvo hospodárstva ako priame dotácie. Peniaze išli napríklad na príspevky baníkom dôchodcom či vdovám.

Štát im však pomáha aj nepriamo. Slovenské elektrárne musia každý rok vyrobiť istý objem elektriny z hnedého uhlia. Z rozhodnutia ÚRSO vyplýva, že vlani zaplatili odberatelia za výrobu takejto elektriny približne 93 miliónov eur. Časť z toho pokrýva náklady na výrobu a časť ide ako dotácia baníkom.

Elektrina na Slovensku je aj pre tieto nepriame dotácie drahšia, ako by mohla byť.

Už pred časom Inštitút finančnej politiky pod ministerstvom financií upozornil na to, že „celkové odhadnuté dotácie do uhoľného baníctva v roku 2010 dosiahli 96 miliónov eur, čo je približne 17,7 eura na jedného občana“.

Podpora na jedného baníka tak vychádzala na 1793 eur, čo je o takmer 700 eur viac ako jeho mzdové náklady. „Inými slovami, občania by ušetrili 37 miliónov eur ročne spolu s menším náporom na životné prostredie, ak by sme vyplácali ťažko pracujúcim baníkom v rizikovom prostredí rovnakú mzdu, ktorá by ich motivovala k preškoľovaniu alebo predčasnému dôchodku,“ uvádza inštitút.

Martin Filko, šéf inštitútu hovorí, že údaje z roku 2010 sa zásadnejšie nemenili.

Okrem toho všetci odberatelia elektriny platia v cene za distribúciu elektriny aj poplatok na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Koľko z peňazí tu ide baniam sa odhaduje ťažko, dotujú sa z nej aj obnoviteľné zdroje, napríklad na výrobu elektriny zo slnka.

Spomínaná tarifa za prevádzkovanie systému sa na výslednej cene elektriny priemernej domácnosti na západnom Slovensku podieľa podľa expertného odhadu Kapca približne 13 percentami. Z toho približne 20 percent, teda zhruba pätinu, tvorí podpora výroby elektriny z domáceho uhlia.

Podľa analytika energieprevas.sk Jozefa Badidu je útlm uhoľného baníctva skôr sociálny, ako energetický problém, a preto by bolo vhodnejšie nadviazať túto položku priamo na štátny rozpočet.

„Slovenské ceny elektriny sú totiž zaťažené rôznymi nesystémovými poplatkami, ktoré výslednú cenu pre domácnosti, ako aj pre priemysel zvyšujú,“ konštatuje Badida.

Táto, podľa mnohých odborníkov nesystémová podpora uhoľného baníctva pritom bude pokračovať aj naďalej, keďže vláda schválila výrobu elektriny z hnedého uhlia až do roku 2030.

Druhá strana mince

Rušenie baní je komplikované a zrušenie podpory nie je najmä pred voľbami politicky priechodné. O prácu by prišlo približne štyritisíc zamestnancov dvoch fungujúcich baní.

„Úbytok pracovných miest, najmä po útlme rudného baníctva, doteraz nebol nahradený. A to je už 25 rokov,“ pripomína predseda Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska Erik Sombathy.

Ide predovšetkým o regióny, v ktorých sa práca aj tak hľadá pomerne ťažko.