Zürich 17. januára (TASR) - Vzrušený dav ľudí sa zhromaždil pred výkladom zlatníctva na Bahnhofstrasse. "Iba 37 000 švajčiarskych frankov (26 920 USD) za tento náhrdelník!" vzdychol si od úžasu jeden muž bez náznaku sarkazmu v hlase. Trblietajúci sa náhrdelník so smaragdami - a všetko ostatné vo výpredaji u Harryho Hofmanna s 50-% zľavou v krajine, ktorá zľavy takmer nepozná a kde sa turistom zatočia hlavy po zistení, koľko ich budú stáť darčeky.
Švajčiari si začínajú uvedomovať, že ich krajina je čoraz menej konkurencieschopná na svetových globalizovaných trhoch. Regulačné orgány idú po karteloch, ktoré boli roky tolerované, a centrálna banka varuje, že vysoké domáce ceny budú veľkým problémom pre švajčiarskych podnikateľov.
Podľa nedávnej medzinárodnej správy sú náklady na potraviny vo Švajčiarsku viac ako o polovicu vyššie než v okolitých krajinách Európskej únie. Mäso je o 89 % a ryby o 59 % drahšie. Tabakové výrobky sú lacnejšie - o 8 %. Prenájom je drahší asi o 80 % oproti priemernému štátu EÚ, keď za priemerný prenajatý byt zaplatíte 1250 CHF za mesiac a vo veľkých mestách je to ešte omnoho viac.
Švajčiarsko je bohatá krajina s priemerným rodinným mesačným príjmom tesne pod 8700 CHF, tvrdia oficiálne údaje. Ale ľudia musia zarábať veľa, ak chcú žiť na úrovni.
Šofér autobusu v Zürichu priniesol domov v roku 2002 asi 37 700 USD, tvrdí porovnávacia správa investičnej banky UBS Warburg. Je to v podstate dvojnásobok sumy, ktorú zarobí šofér v Hongkongu alebo v Toronte. Štúdia Švajčiarskej maloobchodnej federácie zistila, že ceny švajčiarskeho tovaru a služieb sú v priemere o 25 % vyššie ako v ostatných skúmaných bohatých krajinách a maloobchodný tovar je drahší o 15 %.
"Toto vôbec nie je normálne, je to priam nenormálne," sťažuje sa Simonetta Sommarugaová, prezidentka Švajčiarskej asociácie pre ochranu spotrebiteľa. Ako ďalej priznáva, má veľa práce pri rozvoji povedomia spotrebiteľov. Pri svojej práci naráža na odpor ľudí, ktorí benefitujú zo súčasného relatívne neliberálneho obchodného systému, ale aj tých, ktorí si len myslia, že z neho benefitujú, ako napr. poľnohospodári alebo odborári. V malom Švajčiarsku by každý chcel radšej niečo získať pre seba, ako urobiť ráznu zmenu v systéme, ktorá by pomohla všetkým. Len málo ľudí si uvedomuje, aké prínosy by mohla pre krajinu znamenať konkurencia.
Walter Stoffel, šéf antitrustovej Konkurenčnej komisie, tvrdí, že hlavnou príčinou vysokých cien v krajine sú kartely. "Musíme predpokladať, že v švajčiarskej ekonomike existuje istá deformácia a jej stopy vedú čiastočne ku kartelom," povedal pre Reuters Stoffel. Podľa neho musia spoločnosti začať pracovať efektívnejšie. Poznamenal, že Švajčiari majú jeden z najdlhších pracovných časov, ale najnižší rast produktivity medzi bohatými krajinami, združenými v OECD.
Konkurenčná komisia zaviedla do praxe agresívnejší prístup na podporu konkurencie. Bojuje za prísnejší zákon o konkurencii a prinútila zmeniť skostnatený systém importu automobilov, ktorý je založený na exkluzívnych distribútoroch, účtujúcich si nadštandardné poplatky. Nový zákon, ktorý je momentálne v parlamente, by mal skoncovať so systémom, ktorý nedáva monopolom žiadnu sankciu za porušenie konkurencie. Stoffel sa tiež snaží postaviť mimo zákona kontrakty medzi dodávateľmi a veľkoobchodníkmi, ktoré zakazujú lacnejšie paralelné importy z iných krajín a udržujú ceny umelo vysoko.
Veľa Švajčiarov chodí cez víkendy do susedného Francúzka alebo Nemecka a späť sa vracajú v napchatých autách plných jedla a nápojov. Nové zákony majú za primárny cieľ podporiť efektívnosť, nie znížiť ceny, ale pokles cien bude bezpochyby prirodzeným dôsledkom.
Aktivistka pre ochranu spotrebiteľa Sommarugaová tvrdí, že navrhované právo čelí silnej opozícii podnikateľských záujmov. Podľa nej je import často až o 30 % drahší oproti iným krajinám, a to hlavne v dôsledku dohody, ktorá dáva hlavnému importérovi exkluzívne práva na distribúciu.
"Švajčiarsko je veľmi malý trh a každý si myslí, že v súčasnom systéme môže profitovať lepšie, ako keby sme tu mali konkurenciu. Absurdné je, že tí, čo chcú exportovať a súťažiť na medzinárodných trhoch, zlyhávajú. Ide napríklad o farmárov," hovorí Sommarugaová.
Farmári sú zo zásady proti voľnému obchodu, aj keby to znamenalo zníženie cien pre ich importované traktory, umelé hnojivá a iné veci, ktoré potrebujú. "Máme malé a stredné firmy, ktoré nie sú konkurencieschopné na exportných trhoch. Musí byť aj v ich záujme, aby mohli doma kupovať slobodnejšie. Na druhej strane je priveľa tých, ktorí využívajú chorý systém," vysvetľuje Sommarugaová.
Iróniou je, že veľká časť z nadziskov, spôsobených nedostatkom konkurencie, ide do vreciek zahraničných podnikateľov, ktorí sa prispôsobili tunajším pravidlám. Dôvodom je práve spomínaný zákaz paralelných dovozov patentovaných tovarov.
Reči, že liberálnejší obchodný systém by viedol k zníženiu miezd, spôsobili, že odbory sa zdráhajú prijať zmenu. "Odbory sú v Švajčiarsku často priateľské voči kartelom. Snažíme sa dokázať, že zamestnanci neprofitujú z vysokých cien, tento "nadzisk" skôr zostáva v zahraničí," hovorí Sommarugaová. Veľké množstvo daní, ziskov a pracovných pozícií, ktoré by mohli byť v Švajčiarsku, je v zahraničí. To škodí švajčiarskej ekonomike a vplýva na nižšie mzdy, pretože firmy sa snažia kompenzovať vysokú úroveň importných cien.
(1 CHF = 28,186 SKK, 1 USD = 38,997 SKK)
