Bratislava 19. januára (TASR) - Zámerom a. s. SPP v oblasti plynofikácie SR je v tomto roku už len dokončenie rozostavaných diel a rozvíjanie splynofikovaných sídiel.
Spoločnosť sa tak už vo významnejšej miere nezameria na novostavby. Podľa pripravovaného plánu na rok 2003 plynári všeobecne neuvažujú s čerpaním nových úverov na rozvojové projekty. Ako TASR informovala hovorkyňa SPP Dana Kršáková, ešte pred privatizáciou SPP zmenilo vedenie spoločnosti ekonomické pravidlá, podľa ktorých posudzuje efektívnosť plynofikácie. Po príchode investorov (konzorcium Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom) sa tieto pravidlá podľa hovorkyne analyzujú a spresňujú. SPP chce predovšetkým prenikať v splynofikovaných regiónoch. "V oblastiach, kde už máme rozvody, sa budeme snažiť presvedčiť domácnosti aj ostatných odberateľov, aby prešli z iných energetických médií na zemný plyn," dodala hovorkyňa.
Počet splynofikovaných obcí v roku 2002 a plány na rok 2003 SPP ešte vyhodnocuje. Plynári plánovali v minulom roku preinvestovať v oblasti plynofikácie SR 1,643 miliardy Sk, čo bol dvojnásobok oproti preinvestovanej sume za rok 2001. Do novostavieb však SPP vlani plánoval investovať už len asi 10 % z celkovej sumy na plynofikáciu. Návratnosť investícií do výstavby nových systémov je totiž podľa SPP príliš vysoká, keď dosahuje 30 až 35 rokov. Objem investícií do plynofikácie navyše limitujú finančné možnosti SPP, ovplyvňované v posledných rokoch najmä výškou nákupných cien plynu z Ruska a predajných cien plynu v SR. V roku 2000 napríklad SPP ešte do plynofikácie investoval 2,228 miliardy Sk.
Podľa údajov k 30. septembru 2001 malo prístup k zemnému plynu 1 305 194 domácností z celkového počtu 1 665 536 trvale obývaných bytov a rodinných domov v SR. Slovensko, ktoré je druhým najväčším transportérom plynu v Európe (ročne prepraví 25 % jeho spotreby v západnej Európe), je zároveň druhou najplynofikovanejšou krajinou starého kontinentu po Holandsku.
* Martin Kováčik zll
