Vysvetľuje, že vypnutie bankomatov a obmedzenie platieb kartami nemusí prísť hneď potom, čo Gréci nezaplatia dlhy.
Nakoľko je pravdepodobné, že Grécko po tomto víkende zbankrotuje?
„Grécko celkom určite zbankrotuje, je to nevyhnutné. Ale či to bude už po tomto víkende? Skôr nie. V lepšom prípade je grécky krach otázkou týždňov alebo mesiacov, v horšom rokov.
Tento víkend je ešte možné, že sa podarí túto agóniu predlžovať, pretože ešte nie celá Európa a eurozóna je psychicky zrelá, aby si bankrot Grécka pripustila. Nie som si istá, že také Francúzsko alebo Nemecko sa úplne zmierilo s týmto scenárom.
Pokiaľ sa aj tento víkend nedohodnú na bankrote, táto situácia sa bude opakovať opäť, pretože Gréci by dostali ďalšie peniaze, ale tie by im opäť došli. A vtedy by sme opäť boli v tej istej situácii ako teraz.“
Je možné, že Grécko technicky zbankrotuje, ale politici to nazvú inak, aby sa to lepšie predalo verejnosti?
„Áno, dokonca je to veľmi pravdepodobné. Už v minulosti, myslím v roku 2011, Grécko technicky nesplatilo časť svojich dlhopisov a vymenilo ich za nové.
Štátny bankrot je ratingovými agentúrami definovaný ako stav, keď štát nesplatí úroky, istinu alebo oboje v plnej výške a v stanovenom termíne. Keďže k tomu vtedy nedošlo, Grécko už v roku 2011 technicky zbankrotovalo, no z populistických dôvodov sa to vtedy nazývalo ‚reštrukturalizácia‘ dlhu.
Je veľmi pravdepodobné, že politici by sa mohli o niečo podobné pokúsiť z populistických dôvodov aj teraz. Ale technicky vzaté, finančný svet by to už tentokrát vnímal ako riadny bankrot.“
Euroskupina odmietla predĺžiť Grécku záchranný programČítajte
Čo prakticky znamená štátny bankrot?
„V momente, keď nesplatia časť alebo všetky svoje splatné dlhy, ratingové agentúry prakticky okamžite znížia hodnotenie Grécka na stupeň D, teda Default.
A v tom okamihu nastane problém na finančných trhoch, pretože grécke dlhopisy sú prakticky bezcenné, nie sú kryté prísľubom vlády, že ich splatí a Európska centrálna banka ich nesmie akceptovať ako záloh.
Znamená to, že by ich nemala prijímať ako záloh a nemala by preto ďalej poskytovať likviditu gréckym bankám. Samozrejme, aj toto vedia európski politici obabrať, keď Európska centrálna banka povie, že ona nepotrebuje žiaden záloh a bude naďalej poskytovať núdzovú likviditu gréckym bankám (program ELA, pozn. red.).
Toto by bolo už politicky za hranou, pretože všetci vedia - a je to verejným tajomstvom - že hoci tieto peniaze sú formálne požičiavané gréckym bankám za účelom, aby mohli vyplácať vklad, ale v skutočnosti za ne grécke banky nakupujú štátne pokladničné poukážky a tak financujú vládu v Aténach.
Inak povedané, Európska centrálna banka financuje bežný chod Grécka, čo je absolútne zakázané. Keby Grécko zbankrotovalo, bolo by už za hranou tváriť sa, že to v skutočnosti tak nie je a bolo by neštandardné, keby ECB túto núdzovú likviditu poskytovala Grécku napriek bankrotu. V takom prípade sa dá očakávať aj ostrá diskusia v rámci rady guvernérov ECB.“
Skončí Tsipras alebo Grécko? Možné výsledky gréckeho referendaČítajte
Toto je skôr pohľad finančníka na bankrot, ale ako bude bankrot vyzerať v bežnom živote? Napríklad kedy sa zavrú banky a vypnú bankomaty?
„To veľmi úzko súvisí. Pre Grécko by totiž nebolo likvidačné to, že nesplatní svoje záväzky včas a v plnej výške, ale až to, keď ECB prestane poskytovať gréckym bankám núdzovú likviditu.
V tom momente totiž prestane financovať bežný chod vlády v Aténach a zároveň grécke banky nebudú mať dostatok hotovosti, aby vyplácali vklady klientom. V tom momente by sa zavreli banky a vypli bankomaty.
