Gréci majú vo volebných miestnostiach študovať, aké reformy navrhuje Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond.
1.Kedy a koľko peňazí majú Gréci zaplatiť?
Alexis Tsipras avizuje referendum na budúcu nedeľu, teda 5. júla. Grécko má pritom do 30. júna zaplatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) 1,544 miliardy eur.
Podľa aktuálnej situácie Grécko splátku nezaplatí, Tsipras hovorí, že sa pokúsi získať krátkodobé odloženie splatnosti.
V júli čaká krajinu ďalšia splátková vlna, MMF má zaplatiť 452 miliónov eur, splatiť má štátne pokladničné poukážky za tri miliardy eur.
Na svoje peniaze v júli čaká aj Európska centrálna banka, od Atén má dostať späť takmer 3,5 miliardy eur.
Gréci do konca decembra musia zaplatiť veriteľom dohromady 18,7 miliardy eur (vrátane splátok za jún a júl), vyplýva z údajov The Financial Times.
2.O čom majú Gréci hlasovať 5. júla?
V referende sa bude hlasovať o konkrétnych návrhoch reforiem od medzinárodných veriteľov.
Priamo v hlasovacích miestnostiach majú voliči dostať na preštudovanie dokument Reforms for the completion of the Current Program and Beyond (Reformy na dokončenie súčasného [záchranného] programu a na ďalšie obdobie) a Preliminary Debt sustainability analysis (Predbežná analýza udržateľnosti dlhu).
Na hlasovacích lístkoch budú potom tieto dve možnosti:
- „Občania, ktorí odmietajú návrh troch inštitúcií hlasujú neschváliť/nie“
- „Občania, ktorí súhlasia s návrhom troch inštitúcií hlasujú schváliť/áno“.
3.Ako môže dopadnúť referendum?
Ťažko predpovedať, pretože téma prijatia reformných návrhov od medzinárodných veriteľov rozdeľuje Grékov.
V prieskume zo začiatku júna pre grécke noviny Parapolitika sa 47 percent opýtaných vyjadrilo, že chcú, aby premiér Alexis Tsipras akceptoval návrhy reforiem od medzinárodných veriteľov.
Viac ako tretina opýtaných (35 percent) odpovedala, že by mal návrhy odmietnuť.
V rovnakom prieskume sa takmer 60 percent Grékov vyjadrilo, že podporuje stratégiu svojej vlády, ktorá odmieta ustúpiť a vyhovieť požiadavkám veriteľov, 35 percent opýtaných, naopak, s touto stratégiou nesúhlasí.
V marci prebehol prieskum pre denník Parapolitika, ktorý odhalil, že vládnuca ľavicová strana Syriza, ktorá odmieta dohodu s medzinárodnými veriteľmi, by vyhrala voľby.
Ale Gréci sa zároveň v prieskume vyjadrili, že si neželajú stratu eura ako svojej meny. Až 94 percent opýtaných podporilo euro a iba 13 percent by uvítalo návrat drachmy.

4.Kto a o čom cez víkend rokuje?
Celotýždňové rokovania o záchrane Grécka pokračujú aj cez víkend. Ministri financií krajín eurozóny od soboty rokujú o dohode s Aténami.
Slovenský minister financií Peter Kažimír predpokladá, že rokovania sa môžu natiahnuť až do nedele.
„Ak k dohode nedôjde, budeme rokovať o technických detailoch bankrotu jednej z krajín eurozóny,“ povedal Kažimír. Dodal, že bankrot alebo dohoda sú dve možnosti, ktoré v posledných hodinách zostali.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že sobotné zasadnutie ministrov financií bude rozhodujúce v otázke riešenia gréckej krízy.
Merkelová dodala, že času je málo a ak by sobotné rokovania zlyhali, odmieta špekulovať o prípadnom európskom pláne B.
Je pravdepodobné, že rokovania ešte viac zamotá rozhodnutie Alexisa Tsiprasa vyhlásiť referendum a jeho žiadosť o krátkodobý odklad splatnosti úverov od MMF.
Autor: mra, ava