Grécko sa snaží vyhnúť krachu zatvorením bánk, pravdepodobne potrebuje získať čas, aby opäť zaviedlo drachmu.
ATÉNY, BRATISLAVA. Zdá sa, že bankrot Grécka je už nezvratný. Minulý týždeň sa Atény nedokázali dohodnúť s veriteľmi – Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom.
Tí podmieňujú poskytnutie ďalších peňazí Grécku reformami, ktoré premiér Alexis Tsipras odmieta plniť. Na veriteľov sa v sobotu snažil pritlačiť vyhlásením referenda, v ktorom majú Gréci v nedeľu 5. júla rozhodnúť, či budú plniť reformy, ale ani tento plán nezabral.
Ministri financií krajín eurozóny v sobotu na rokovaniach nepredĺžili Aténam záchranný program o päť mesiacov, ako pôvodne plánovali.
Program teda vyprší zajtra, keď zároveň Atény musia splatiť 1,5 miliardy eur MMF. Na to však nemajú peniaze.
Prečítajte si tiež:
O čom a ako majú Gréci hlasovať: nižšie dôchodky aj privatizácia (prehľad)
Panika pri bankomatoch Gréci v panike z víkendových udalostí začali masovo vyberať peniaze z účtov, iba v sobotu vybrali 600 miliónov eur.
Slovenský turista v Aténach Michal Brat pre denník SME povedal, že situácia v Aténach je na prvý pohľad pokojná, no zároveň dodal, že za pokojom sa môže skôr ukrývať neistota a rezignácia.
Prečítajte si tiež:
Pohľad z Atén: Politika ubíja, ale miestni už rezignovali
Podľa agentúry Reuters došli v sobotu bankovky v približne dvetisíc bankomatoch z celkového počtu 5500, nekontrolované výbery peňazí však pokračovali aj včera.
Gréckym bankám dochádzajú peniaze. Európska centrálna banka včera zvažovala ukončiť poskytovanie núdzových pôžičiek gréckym bankám, aby mohli vyplácať vklady, no nakoniec to neurobila.
Zároveň však rozhodla, že nezvýši úverový limit na tieto pôžičky. Ten je aktuálne 89 miliárd eur a pravdepodobne je už celý vyčerpaný. V praxi tak grécke banky nemajú peniaze, z ktorých by dokázali vyplácať vklady svojim klientom.
Grécka Rada pre finančnú stabilitu preto ešte včera večer rozhodla, že dnes a pravdepodobne aj celý tento týždeň ostanú grécke banky zatvorené.
Nebude sa obchodovať ani na aténskej burze cenných papierov. Denník The Financial Times priniesol informáciu, že Gréci zvažujú aj zavedenie limitov na výber z bankomatov, čo by ovplyvnilo aj turistov.
„Krach rozhovorov neznamená, že krajina prestáva byť členom eurozóny,“ povedal ešte v sobotu francúzsky minister financií Michel Sapin.
Ani grécky minister financií Yanis Varoufakis nevylučuje, že sa Atény s veriteľmi dohodnú, aj keď v poslednej chvíli. Faktom však je, že Gréci nemajú peniaze a zajtra musia zaplatiť 1,5 miliardy eur.
Je možné, že ak by aj tieto peniaze Grécko nezaplatilo a neskôr sa dohodne s veriteľmi, môže si zachovať euro.
Ak to nestihne do nedele a v nedeľu Gréci v referende odmietnu reformný plán od veriteľov, bude to nezvratný koniec.
Drachma na obzore Ekonómka Markéta Šichtařová si myslí, že eurozóna a Európska únia by už nemali pomáhať Grécku a mali by ho nechať zbankrotovať.
„Znamená to, že v najbližších dňoch alebo týždňoch by krajina prešla na drachmu,“ dodala ekonómka.
Grécky premiér Tsipras všetkých šokoval vyhlásením referenda na 5. júla, podobné šokujúce rozhodnutie môže prísť aj v najbližších dňoch.
Luxemburský minister financií Pierre Gramegna uviedol, že táto nečakaná správa partnerov v eurozóne nielen prekvapila, ale i otriasla dôverou v Grécko.
A to o to viac, že grécka vláda „odporučila“ občanom, aby v referende hlasovali proti záchrannému programu.
„V baroch či obchodoch sú ako kulisa často celé hodiny prenosy z gréckeho parlamentu,“ hovorí Brat.
„Aj pre človeka, ktorý nerozumie gréčtine, je to ubíjajúci pohľad,“ konštatuje, pričom dodáva, že o to viac sú Gréci pokojnejší navonok. „Možno z ich pohľadu skrachovalo Grécko už dávno.“
Prečítajte si tiež:
Čo čaká Grécko? Tri možné scenáre, čo bude s krajinou
Naši politici: Grécko von! Šéf KDH Ján Figeľ si myslí, že by sme nemali Grécko vyháňať.
BRATISLAVA. Ak by vystúpenie Grécka z eurozóny záviselo od poslancov slovenského parlamentu, zrejme by sa v ňom už neplatilo spoločnou menou.
Väčšina z piatich oslovených politikov parlamentných strán by bola za odchod Grécka z eurozóny.
Za predčasný ho označil len Daniel Duchoň zo Smeru, ktorý šéfuje parlamentnému výboru pre financie a rozpočet.
„Otázku vystúpenia z eurozóny považujem stále za predčasnú, keďže najbližšie dni ukážu veľa, lebo Grécko teraz čakajú splátky, od ktorých tiež bude závisieť ďalší vývoj,“ vraví Duchoň.
„Čas odchodu Grécka z eurozóny nastal pred piatimi rokmi,“ vraví šéf SaS a europoslanec Richard Sulík. Súhlasí s ním aj Ľudovít Kaník z SDKÚ a Ivan Švejna z Mosta.
Podľa posledne menovaného nie je možné donekonečna tolerovať porušovanie pravidiel, ako ich predvádza aktuálna politická reprezentácia Grécka.
O čosi zmierlivejší prístup ku Grécku má šéf KDH Ján Figeľ. „My by sme nemali vyháňať Grécko z eurozóny,“ myslí si.
Podľa neho v nadchádzajúcom referende sa Gréci budú musieť sami rozhodnúť, či chcú premiéra Alexisa Tsiprasa a ľavicový populizmus, alebo euro a postupné ozdravovanie krajiny.
Napriek jasným ekonomickým argumentom za odchod Grécka môžu europolitici tento krok podľa Sulíka ešte dlho odďaľovať.
Ján Krempaský
Pri Egejskom mori bude najistejší dolár Pri ceste do Grécka treba mať dosť hotovosti, lebo bankomaty a karty nemusia fungovať.
BRATISLAVA. Keď sa chystáte na dovolenku do Grécka, zoberte si so sebou dostatok hotovosti. Takéto odporúčanie vydala v nedeľu britská vláda.
„Turisti v Grécku si musia byť vedomí, že bankové služby vrátane spracovania kreditných kariet či servisu bankomatov môžu byť nakrátko v celej krajine obmedzené,“ píše denník The Guardian.
Ekonómka Markéta Šichtařová odhaduje, že v prípade bankrotu by sa najprv obmedzili výbery z bankomatov. Platby kartami nemusia byť obmedzené vôbec alebo ich stopnú až neskôr, keby okolo bankrotu prepukla veľká panika.
„Občanom, ktorí cestujú do zahraničia, odporúčame použiť alebo mať k dispozícii nielen karty, ale aj hotovosť či cestovné šeky,“ odporučilo nedávno slovenské ministerstvo zahraničia.
Šichtařová dodáva, že v prechodnom období, keby Grécko prechádzalo z eura na drachmu, môžu byť vyhľadávanými platidlami dolár, libra či švajčiarsky frank.
Martina Raábová
Prečítajte si tiež:
443 eur. Toľko môže každý z nás stratiť na krachu Grécka
