BRATISLAVA. Odchod z Grécka Slovensko nijako nepoškodí, vyhlásil cez víkend premiér Robert Fico (Smer-SD). Zdá sa však, že to nie je tak celkom pravda.
„Ak krajina nebude schopná splácať svoje záväzky a požičali sme jej peniaze, pravdepodobne nás to viac či menej postihne,“ hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš.
Vyšší deficit
Pozrime sa na problém od začiatku. V prvom rade treba povedať, že Grécku sme zatiaľ reálne nepožičali ani jedno euro. No pri tvorení trvalého eurovalu sme sa za krajinu zaručili.
Konkrétne ide o to, že sme vystavili záruky za dlhopisy v hodnote 1,6 miliardy eur, ktoré vydal euroval. Čo v praxi tieto záruky znamenajú? Podľa analytikov problém.
„Ak Gréci peniaze nesplatia a zároveň rezervy eurovalu nebudú v budúcnosti stačiť na splatenie dlhopisov, budú sa prostriedky vymáhať od ručiteľov, ktorým je aj Slovensko,“ vysvetľuje hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Tieto záruky si už Slovensko síce zarátalo do štátneho dlhu, mohli by však podľa analytikov Slovenskej sporiteľne zvýšiť náš deficit. O koľko a čo by to pre nás v praxi znamenalo, je nateraz ťažké povedať.
Otázku nám neobjasnilo ani ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra. „Predbiehate udalosti,“ napísal tlačový odbor rezortu. Zaplatiť za grécky dlh by sme však nemuseli hneď, dlhopisy sú splatné totiž až od roku 2023.
