PEKING, BRATISLAVA. Kým európski politici riešia, či Grécko dostane preklenovací úver vo výške sedem miliárd eur, čínska vláda sa snaží zastaviť pád burzy, ktorý za pár týždňov pripravil čínskych investorov takmer o tri bilióny eur.
Burzový index Shanghai Composite, ktorý združuje najväčšie čínske firmy, stratil od polovice júna približne tretinu svojej hodnoty. Shenzhen Composite sa za rovnaké obdobie prepadol o 40 percent a straty sa v posledných dňoch začali prelievať aj na Hongkonskú burzu.
Zastavili obchodovanie
Takmer polovica firiem na dvoch najväčších čínskych burzách požiadala o dočasné pozastavenie obchodovania so svojimi akciami a akcie ďalších 800 firiem sa zamrazili automaticky, keď narazili na denný limit poklesu.
Podľa prepočtu webu Quartz bolo v stredu zastavené obchodovanie so štyrmi z piatich firiem na burze.
Čínsky akciový trh zažil za posledný rok prudký rast, ktorý však neodrážal realitu v ekonomike. „Čínska burza sa odtrhla od reality čínskej ekonomiky a je desivo nadhodnotená. Teraz len zafungovala gravitácia,“ napísal na Twitter riaditeľ Silvercrest Asset Management Patrick Chovanec.
Burzu poháňali z veľkej časti špekulatívne investície. Vláda už niekoľko rokov postupne uvoľňuje pravidlá pre drobných investorov.
Obyčajní Číňania získali v praxi možnosť investovať peniaze, ktoré si požičali. V krajine sa rýchlo rozmohlo rizikové investovanie, keď ľudia špekulovali na burze, často aj s požičanými peniazmi.
Podľa ekonóma Jen Lianga z americkej Willamette University si len počas jari otvorilo obchodný účet 20 miliónov ľudí. Špekulatívne investície tlačili ceny akcií umelo hore. Trh rástol a lákal čoraz viac ľudí, ktorí ďalej investovali a opäť zvyšovali cenu akcií čo poháňalo cyklus.
Brzda zlyhala
Čínska vláda sa opatrne pokúsila špekulatívne opatrenia obmedziť a 12. júna vydala nariadenie, ktoré malo sťažiť obchody s požičanými peniazmi. Spustila však výpredaj, ktorý sa postupne zrýchľoval a podľa čínskeho burzového regulátora v stredu prerástol do „paniky“.
Spolu s malými investormi prepadla podľa týždenníka Economist panike aj čínska vláda. Za posledné tri týždne skúšala trh upokojiť čoraz drastickejšími opatreniami.
Znížila hlavnú úrokovú sadzbu, obmedzila nové vstupy na burzu, a dotlačila štátne firmy a penzijné fondy k nákupu akcií. Každý nový pokus o zásah vlády len zvýšil nedôveru v trhy a výpredaje pokračujú.
Pád burzy pre čínsku ekonomiku veľké riziko podľa analytikov nepredstavuje. Trhy aj napriek nedávnemu poklesu počítajú tohtoročné zisky v desiatkach percent. Celkovo je čínska burza v porovnaní s celou čínskou ekonomikou výrazne menšia ako v západných krajinách.
Domácnosti majú v akciách investovaných v priemere len 15 percent peňazí. Problémy na burze by sa preto nemali preliať do celkovej ekonomiky tak dramaticky ako počas krízy v Európe alebo v USA.
Keďže väčšinu strát ponesú drobní investori, hlavnou motiváciou vlády je znížiť „politické riziko“ vysvetľuje pre Guardian profesor Christopher Balding z pekinskej univerzity.
Pokles má pokračovať aj v nasledujúcich dňoch. Z dlhodobého hľadiska výhľad čínskych trhov vyzerá lepšie. Banky HSBC aj Goldman Sachs predpokladajú, že čínska burza bude o rok na vyššej úrovni ako dnes.
