Grécko a jeho obyvatelia už nesmú byť ďalej ponižovaní, myslí si šéf europarlamentu.
ATÉNY, BRUSEL. Nepamätám si podobnú situáciu. S takýmito slovami vystúpil v nedeľu podvečer šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz potom, čo sa skončil summit ministrov financií eurozóny.
Schulz dodal, že „Grécko a jeho obyvatelia už nesmú byť ďalej ponižovaní.“
Reagoval tak na súčasnú grécku situáciu, ktorá bola a zatiaľ aj je nepredvídateľná. Nikto totiž netuší, ako to celé dopadne.
Kým predseda Európskej komisie JeanClaude Juncker tvrdí, že bude „bojovať do poslednej milisekundy“ za dohodu, nemecká kancelárka Angela Merkelová si myslí, že dohoda nemusí byť prijatá za každú cenu.
„Stratila sa najdôležitejšia mena, a to dôvera,“ povedala Merkelová: „Znamená to, že budeme mať tvrdé diskusie a dohoda sa neuzavrie za každú cenu,“ dodala.
Ešte tri dni... Po (ne)úspešnom gréckom referende, v ktorom grécky ľud na prianie premiéra Alexisa Tsiprasa hlasoval proti reformám, dostali Atény druhú šancu.
Do štvrtka 9. júla mali predložiť nové návrhy reforiem, ktorými je podmienená ďalšia pomoc.
Balíček reforiem, ktoré Tsipras posunul veriteľom takmer v poslednej minúte dňa, bol takmer identický s návrhom, ktorý vzišiel z posledných rokovaní Grécka a jeho veriteľov tesne predtým, ako Tsipras vyhlásil referendum.
Zmeny, ktoré sa rozhodli Atény rešpektovať, by sa týkali najmä dane z pridanej hodnoty či daní z príjmov, ale aj dôchodkov, verejnej či daňovej správy a pracovného trhu. Grécka vláda však pôvodný návrh pozmenila, čím zmiernila niektoré reformy.
O tom, ako to nakoniec s Grékmi dopadne, rozhodnú v konečnom dôsledku oni sami. Ministri financií eurozóny sa totiž zhodli, že dajú Aténam čas do stredy 15. júla, aby nové zákony schválili v gréckom parlamente.
„Gréci musia reformy schváliť, tie sú podmienkou na otvorenie rozhovorov o poskytnutí núdzovej pomoci krajine,“ uviedol včera fínsky minister financií Alexander Stubb.
Ak by to Gréci nespravili, pravdepodobne nastane grexit, teda nútený odchod krajiny z eurozóny.
Fico neverí Na nedeľnom summite sa zúčastnil aj slovenský premiér Robert Fico (Smer).
Ten je v otázke, či dohoda padne, alebo nie, skeptický. „Gréckym reformám neverím,“ povedal pred plánovaným summitom.
„Zoznam, ktorý [Gréci] predstavili, je nedostatočný. Je to málo. Myslím si, že len naťahujú čas,“ dodal.
Fico ešte pred samotným rokovaním lídrov euroskupiny uviedol, že skôr pôjde o rozhovory v rovine politických deklarácií, a teda, či sa rokovania o pomoci pre Atény vôbec začnú, alebo nie.
Trinásťstranový zoznam reformných krokov koncom minulého týždňa schválil grécky parlament. To, či navrhované reformy stačia aj lídrom eurozóny, do včerajšieho neskorého večera nebolo známe.
Rokovania sa totiž načas prerušili, Tsipras si odbehol osobitne pohovoriť o pláne s Angelou Merkelovou, Donaldom Tuskom (šéf Európskej rady) a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom.
„Ukončili sme diskusiu. Prešli sme dlhú cestu, no niekoľko veľkých otázok je stále otvorených,“ povedal šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem po rokovaniach ministrov financií.
Vyše 80 miliárd Nový záchranný program pre Atény by sa mal pohybovať medzi 82 a 86 miliardami eur. Aspoň to hovorí dokument, ktorý ministri financií eurozóny odovzdali na prerokovanie lídrom krajín platiacich eurom.
Tí však môžu podmienky na získanie ďalšieho úveru pre Grécko sťažiť. Bez ďalších financií by však Grécko zrejme neprežilo.
Bankám dochádzajú peniaze, tie sú aj naďalej dočasne zatvorené. Na súčasnú situáciu doplácajú nielen ľudia, ktorí majú obmedzené výbery z účtov, ale aj malé firmy.
Po zavedení kapitálových kontrol totiž väčšine z nich dochádzajú peniaze a hrozí im zatvorenie.
