Bratislava 23. januára (TASR) - Uzavretie prístupových rokovaní s Európskou úniou, ktorým sa zavŕšil dlhodobý integračný proces Slovenska smerom k členstvu v EÚ, označila odborná verejnosť v projekte Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO) inštitútu INEKO za najprínosnejšie opatrenie v 4. štvrťroku 2002.
Odborníci, pozostávajúci z nezávislých ekonomických analytikov, odborných žurnalistov, podnikateľov, zástupcov akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií, ho označili za jednoznačný zahraničnopolitický úspech a jeden z najpozitívnejších a najdôležitejších krokov v histórii Slovenskej republiky. "Je otázne, či sa dali pri predvstupových rokovaniach vyjednať ešte lepšie podmienky členstva v únii," uvádza sa v záveroch projektu. "Až po určitom čase sa ukáže, na ktorom úseku v prístupových negociáciách sme mohli a mali urobiť viac a či budú jednotlivé podrobnosti, dohodnuté pri rokovaniach, pozitívne alebo negatívne vplývať na ekonomiku." Faktom však ostáva, že sa Slovensku podarilo vyjednať aspoň obdobné podmienky ako ostatným kandidátskym krajinám.
Z ďalších opatrení si ocenenie vyslúžilo zrušenie takmer všetkých ciel a množstvových kvót v obchode s Českou republikou, unisono vnímané ako logický a správny krok, "ktorý však mal prísť už oveľa skôr". Podľa odborníkov mala SR podobne postupovať aj voči ostatným štátom, minimálne však voči kandidátskym krajinám a súčasným členom EÚ. "Otvorenie trhu voči našim západným susedom bude generálnou skúškou pre množstvo domácich výrobcov potravín pred vstupom SR do EÚ," myslia si účastníci projektu.
Programové vyhlásenie vlády SR bolo hodnotené ako ambiciózny projekt. "Ak sa vláde podarí v horizonte 4-ročného funkčného obdobia naplniť všetky jeho ciele, značne zmení tvár Slovenska," konštatuje správa. "Rozsah sľubovaných reforiem je totiž veľký. Spomenúť treba napr. reformy v oblasti verejných financií, sociálneho systému, zdravotníctva alebo súdnictva." Programové vyhlásenie je v porovnaní s predchádzajúcimi zamerané viac na trhovo orientované ekonomické a sociálne reformy, čo bolo respondentmi vnímané pozitívne. Za najrizikovejší faktor programového vyhlásenia vlády považujú odborníci preexponovanosť jeho záväzkov, čo sťaží jeho realizáciu.
Novela zákona o zamestnanosti priniesla okrem iného aj sprísnenie podmienok zotrvania v evidencii nezamestnaných, a tým zvýšila tlak na nezamestnaných hľadať si prácu. Novela by mala prispieť k úspešnejšiemu odhaľovaniu čiernej práce. Odborná verejnosť konštatovala, že zvýšenie regulovaných cien (plyn, elektrina, voda, teplo) bol nevyhnutný krok. Pokrivené ceny energií, ktoré nepokrývali ani výrobné náklady, bolo treba narovnať, zreálniť, čím sa zmenšil aj rozsah krížových dotácií.
Naopak za najhoršie opatrenie považujú odborníci poskytnutie ďalšej štátnej záruky na úver pre nezreformované ŽSR vo výške 2,1 miliardy Sk, ktoré navyše dlhodobo hospodária so stratou. Novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá obmedzila ručenie štátu za záväzky zrušenej, resp. skrachovanej zdravotnej poisťovne za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči zdravotníckym zariadeniam len do výšky istiny dlhu a zároveň predĺžila zákaz exekúcií majetku zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení, bola považovaná za netrhové a nesystémové opatrenie. Majetkový vstup štátu do stratových Slovenských aerolínií, uskutočnený vložením 3 lietadiel do základného imania SA, ktoré prenajímal tejto súkromnej spoločnosti za pre štát nevýhodných podmienok, bol odborníkmi označený ako núdzové riešenie, vyplývajúce z prešľapov a pochybení v minulosti. Štvoricu nepopulárnych opatrení uzatvárajú intervencie Národnej banky Slovenska (NBS), "ktorá síce svojou intervenciou na devízovom trhu proti posilňovaniu kurzu koruny dosiahla svoj cieľ, ale v konečnom dôsledku nemá NBS dostatok nástrojov ani voľných zdrojov, aby dlhodobo bojovala proti posilňovaniu koruny".
