BRATISLAVA. Priemerný verejný dlh v rámci eurozóny v závere prvého štvrťroka tohto roka bol na úrovni 92,9 percenta hrubého domáceho produktu, čiže stúpol v porovnaní s úrovňou na konci štvrtého kvartálu 2014, kedy bol vo výške 92 percenta HDP.
V rámci celej Európskej únie sa tiež zvýšil, a to z úrovne 86,9 % HDP na 88,2 % HDP. Priemerný verejný dlh sa zvýšil aj medziročne, a to aj v rámci eurozóny, keďže v prvom kvartáli 2014 bol na úrovni 91,9 % HDP, aj v rámci celej EÚ, keďže v prvom štvrťroku vlaňajška bol vo výške 86,2 % HDP.
Vyplýva to z informácií, ktoré v stredu zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat.
Verejný dlh Slovenska sa vyvíjal lepšie v porovnaní s priemerom za celú eurozónu aj celú Európsku úniu. Zvýšil sa medzikvartálne, a to na 54 percent HDP v závere prvého štvrťroka z úrovne 53,6 percenta na konci posledného štvrťroka 2014.
Medziročne sa však slovenský verejný dlh znížil, keďže v závere prvého štvrťroka minulého roka bol vo výške 57,6 % HDP. Najvyšší verejný dlh v závere prvého štvrťroka 2015 mali Grécko, Taliansko a Portugalsko. Najnižší verejný dlh v pomere k HDP mali v prvom kvartáli tohto roka Estónsko, Luxembursko a Bulharsko.
Medzikvartálne sa verejný dlh zvýšil v prípade pätnástich štátov EÚ, a znížil sa u dvanástich členov EÚ.
Najviac v pomere k HDP stúpol v Belgicku, a to 4,5 percentuálneho bodu, Taliansku a Chorvátsku.
Najvýraznejší medzikvartálny pokles verejného dlhu evidovali Grécko, Lotyšsko a Litva (-2,7 p.b.).
Medziročne svoj verejný dlh zvýšilo štrnásť štátov EÚ a znížilo ho dvanásť členov únie. Najviac verejný dlh medziročne stúpol v Bulharsku, Chorvátsku a v Slovinsku. Najvýraznejšie sa verejný dlh medziročne znížil v Grécku) a Maďarsku .
