BRATISLAVA. Ministerstvo financií včera zverejnilo jednu z prvých verzií návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018.
Rezort bude rozpočet dolaďovať ešte pár mesiacov, kým ho oficiálne predloží na schválenie parlamentu, ktorý ovláda vládna strana Smer.
Ekonomika sa zrýchľuje
Ekonomika Slovenska má na budúci rok vzrásť o 3,7 percenta. Pod toto pozitívne číslo sa podľa ministerstva financií podpísala najmä „priaznivá situácia našich hlavných obchodných partnerov, ktorých hospodársky rast ťaží z dočasných pozitívnych faktorov – nízkej ceny ropy, slabšieho kurzu eura a kvantitatívneho uvoľňovania riadeného Európskou centrálnou bankou“.
Vládny odhad rastu je však opatrnejší ako odhad Národnej banky Slovenska. Tá optimistickejšie predpokladá, že ekonomika na budúci rok vzrastie až o 3,8 percenta.
Analytik Tatra banky: Vláda mohla v rozpočte šetriť viac. Vývoj príjmov na to priestor dával Čítajte Vláda sa ponáhľa pomaly
Predpokladaný deficit verejných financií naplánovaný na budúci rok je 1,93 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Snaha vláda šetriť je však nižšia, ako sama pôvodne plánovala. V rozpočte na tento rok si vláda stanovila v roku 2016 stlačiť deficit na 1,43 percenta HDP.
Podľa analytikov by sa vláda mala držať smelšieho cieľa. Najmä preto, že výraznejšie šetrenie by jej uľahčil aj očakávaný rast ekonomiky, považovaný v eurozóne za robustný.
V ďalších rokoch by sa mal deficit ďalej znižovať. V roku 2017 na 0,88 percenta a v roku 2018 na 0,53 percenta HDP.
Dlhová brzda stále aktívna
Dlh verejnej správy, inak aj štátny dlh, má poklesnúť na 52,1 percenta HDP zo súčasných 53 percent.
V roku 2016 by tak mal opäť dosiahnuť rovnakú relatívnu výšku ako v roku 2012. To bol rok, keď Slovensko prvýkrát vo svojej histórii aktivovalo takzvanú dlhovú brzdu, ktorá nastavil ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Úlohou dlhovej brzdy je zamedziť nárast dlhu Slovenska na kritickú úroveň, ktorá sa začína v pásme dlhu od 50 do 53 percent HDP. Dosiahnutie tejto hranice znamená, že rezort financií musí parlamentu vysvetľovať dôvod nárastu dlhu a zároveň predložiť návrhy opatrení na jeho zníženie.
„Ak sa naplnia rozpočtové ciele, mal by dlh ako podiel na HDP v celom prognózovanom období klesať až pod hranicu 50 percent HDP v roku 2018,“ tvrdí rezort financií v návrhu rozpočtu.
Treba však dopovedať, že kým percentuálne dlh klesá, v absolútnych číslach naopak rastie. Oproti vlaňajšku stúpne približne o jednu miliardu eur. Celkovo má byť na budúci rok dlh štátu zhruba 41 miliárd eur.
Na trhu práce nič nové
Zamestnanosť by mala na budúci rok vzrásť o 0,8 percenta. Trh práce by mal reagovať najmä na priaznivý vývoj ekonomiky a nové pracovné miesta by mali vznikať rovnomerne vo všetkých sektoroch ekonomiky.
Miera nezamestnanosti sa vďaka tomu priblíži k jedenástim percentám. V ďalších rokoch by mal rast zamestnanosti, teda aj pokles počtu ľudí bez práce, podľa rezortu financií pokračovať podobným tempom.
Nominálne hrubé mzdy majú vzrásť o 3,6 percenta. Ide o platy, ktoré ešte nie sú očistené o očakávaný rast cien, teda o infláciu.
„Najrýchlejšie budú rásť mzdy v priemysle, kým v trhových službách a stavebníctve mierne pomalšie,“ píše sa v návrhu rozpočtu.
Na budúci rok sa očakáva 1,3percentná inflácia. Nepôjde síce o jej robustný rast, ale v porovnaní s minulými rokmi to má byť značný posun. Za posledné dva roky sa totiž inflácia pohybovala okolo nuly, čo vývoju ekonomiky príliš neprospievalo.
