Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.
ATÉNY, BRATISLAVA. Namiesto komplikovaných ekonomických výrazov sa snažili použiť jednoduchšie. „Konečne máme biely dym,“ oznamoval v utorok ráno grécky minister financií Euclid Tsakalotos. „Už len dve, tri malé otázky.“
Hovoril o dohode gréckej vlády a veriteľov, ktorá mala zachrániť Atény pred odchodom z eurozóny a najmä štátny bankrotom.
Tlačil na ňu čas aj svetové trhy, do 20. augusta má grécka vláda zaplatiť 3,2 miliardy eur ako splátku zo svojho dlhu pre Európsku centrálnu banku.
Tretia pomoc
Grécko na ekonomické prežitie potrebuje už tretiu pomoc, tentokrát vo výške asi 86 miliónov eur. Aj táto súčasná dohoda, ktorá vznikala v posledných dňoch na nie celkom otvorených rokovaniach v hoteli v centre Atén, môže zlyhať vo viacerých fázach.
Už v stredu alebo vo štvrtok má o nej hlasovať grécky parlament. Aj keď ide v mnohých bodoch proti programu, s ktorým vládna Syriza vyhrala v januári voľby, ľavičiari sa môžu spoľahnúť na podporu opozície, ktorá úsporné opatrenia podporuje.
V piatok by sa zas mala dostať na stôl euroskupine a z nej sa už ozývajú hlasy, že to nemusí stačiť.
Skeptické Fínsko a Nemecko
Na tretej pomoci sa už nechce zúčastniť Fínsko, skeptické hlasy prichádzajú aj z Nemecka, ktoré už do Grécka v rôznej podobe poslalo 90 miliárd eur a žiada prísne podmienky.
„Vláda Angely Merkelovej zdôrazňovala, že práve detaily sú veľmi dôležité a rokovania o nich sa nemajú uponáhľať,“ píše korešpondent Guardianu z Bruselu Ian Traynor. Nemci preto presadzujú dočasnú pomoc päť miliárd eur na preklenutia akútnych problémov a ďalšie rokovania.
Práve vyjadrenie ministra financií Wolfganga Schäubleho na piatkovom stretnutí eurozóny môže byť v konečnom dôsledku rozhodujúce.
Už súčasné podmienky pritom v posledných mesiacoch grécka vláda odmietala. Ide napríklad o zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zrušenie zvýhodneného daňového zaťaženia pre grécke ostrovy alebo dotácií na palivo pre poľnohospodárov. Grécka vláda musí navyše rozbehnúť privatizáciu v hodnote 50 miliárd eur, z ktorej má splácať časť svojich splátok.
Nikto sa k nemu hlási
V hre sú lukratívne prímorské strediská, aténsky prístav Pireus alebo štátny podiel v bankách.
Grécko je aj po tejto dohode ďaleko od toho, aby bolo definitívne z najhoršieho von, hovorí pre Guardian analytik ABN Amro Nick Kounis.
Problémov dohody je viacero – odhaduje sa prepad ekonomiky o tri percentá, v ďalšom roku až o päť v ďalšom, dlh by mal dosiahnuť 200 percent HDP a ani dohodnutá pomoc nemusí stačiť na splatenie ďalších záväzkov.
„Navyše, o dohode vyjadrili svoje pochybnosti Grécko, Nemecko aj Medzinárodný menový fond,“ prípomína Kounis. „Čo sa stane, keď sa situácia začne komplikovať?“
Nereálne ciele
Kounisove odhady však nie sú to, na čom sa Gréci dohodli. Naopak, podľa dohody by mali od roku 2016 vytvárať primárne rozpočtové prebytky (deficit očistený o splácanie dlhov) vo výške 0,5 percenta. Do roku 2017 sa má obnoviť rasť ekonomiky na úroveň 2,3 percenta HDP.
„Len fantázia, neisté, extrémne náročné a absolútne nedosiahnuteľné,“ okomentovali tieto ciele podľa Daily Telegraph analytici Capital Economics.
Reformy, ktoré musí Grécko zvládnuť
Ciele
- Grécko ukončí tento rok s primárnym rozpočtovým schodkom na úrovni 0,25 % hrubého domáceho produktu (HDP), ale už na budúci rok musí dosiahnuť primárny prebytok 0,5 % HDP, ktorý zvýši na 1,75 % HDP v roku 2017 a 3,5 % HDP v roku 2018.
- Grécka ekonomika tento rok klesne o 2,1 až 2,3 %, v roku 2016 sa jej výkon zníži o 0,5 % a v roku 2017 vzrastie o 2,3 %.
Prioritné kroky
- Nové zákony o zlých, nesplácaných úveroch v bankách.
- Dereguláciu trhu so zemným plynom.
- Vytvorenie nezávislého majetkového fondu, ktorého cieľom bude získať z privatizácie 50 miliárd eur, pričom tri štvrtiny z tejto sumy sa použije na rekapitalizáciu bánk a zníženie gréckeho dlhu.
- Zrušenie daňových výhod pre farmárov v podobe dotovaného paliva.
- Prísnejšia regulácia systému splácania daňových nedoplatkov, ktoré jednotlivci dlhujú štátu.
- Postupné zvýšenie platieb v systéme, v rámci ktorého drobní živnostníci a malé firmy platia vopred zálohu na daň na základe predpokladaného príjmu.
- Zvýšenie tzv. solidárnej dane na 6 % zo 4 % pri ročných príjmoch v rozsahu od 50.000 do 100.000 eur.
Schválené reformy
- Zvýšenie a zjednodušenie sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH) a jej širšia aplikácia.
- Zníženie nákladov na dôchodky a zabezpečenie nezávislosti štatistického úradu.
- Opatrenia na preskúmanie systému civilného práva.
- Zavedenie pravidiel Európskej únie o regulácii bánk a ich záchrane, ktoré nadobudnú platnosť od 1. januára 2016.
Zostáva na schválenie
- Ambicióznej dôchodkovej reformy.
- Reforiem, ktoré sa budú týkať nedeľného predaja, predaja mlieka a pekárenských produktov a vlastníctva lekární.
- Privatizácie elektrickej rozvodnej siete.
- Revízie pravidiel o kolektívnej zmluve.
SITA
