ATÉNY. Hovoril som to už od začiatku a opakujem to znova, implementácia (reforiem) je najväčšou výzvou, ale aj riskom pre Grécko.
Takto reagoval pred pár dňami na Twitteri slovenský minister financií Peter Kažimír potom, čo grécky parlament schválil tretiu úverovú dohodu.
Hoci Gréci dohodu schválili, stále existujú pochybnosti, či sa Atény tretieho balíčka vo výške 86 miliárd eur dočkajú. Nie je totiž isté, či sa jeden z najväčších gréckych veriteľov – Medzinárodný menový fond – zúčastní na treťom úvere.
Účasť fondu požadujú aj Nemci či Fíni. Nemci budú v stredu rozhodovať v parlamente, či odobria záchranný balík.
Nemci môžu blokovať
Čo sa stane, ak Nemci (či iné štáty) nepodporia ďalšiu pomoc pre Atény? „Na čiastočné zablokovanie balíka stačí veto jednej krajiny,“ hovorí analytik Martin Vlachynský z INESS.
Ak by sa podarilo dokázať, že neschválenie balíka ohrozí fungovanie eurozóny, balík by dokázali podľa Vlachynského zablokovať už len krajiny s 15 a viac percentami hlasovacích práv. Nemecko takúto silu má.
Okrem neho sú to ešte Taliansko a Francúzsko. „Ak by však Nemci pomoc pre Grécko zablokovali, bolo by to veľké prekvapenie, a to i napriek odporu k balíku vnútri Merkelovej strany,“ tvrdí.
Nedôvera môže prekaziť pomoc
O pomoc môžu Gréci prísť aj v prípade predčasných volieb. Zdroj blízky gréckej vláde tvrdí, premiér Alexis Tsipras žiada o hlasovanie o dôvere, a to po splatení 3,2 miliardovej splátky Európskej centrálnej banke. Termín je už tento štvrtok.
Ak by sa dôvera voči Tsiprasovej vláde zlomila, krajine hrozia predčasné parlamentné voľby. Ani vtedy však poskytnutie tretieho záchranného balíčka nie je veľmi ohrozené.
„Balík grécky parlament už schválil, druhá vec je implementácia,“ hovorí Vlachynský z INESS.
Podľa neho ju totiž môže grécka vláda hocikedy zvrátiť, koniec koncov sa tak stalo aj po nástupe novej – Tsiprasovej – vlády začiatkom roka.
V takom prípade si môže eurozóna iba vynútiť dodržiavanie dohody. A to zmôže jedine tak, že prestane Grécku posielať peniaze a zatlačí na banky.
