BRATISLAVA. Slováci len zriedkavo vlastnia viac ako jednu nehnuteľnosť a užívanie viacerých domov a bytov je doménou pár najzámožnejších. Zhodujú sa na tom realitní odborníci. Zatiaľ čo po kríze v roku 2009 klesol dopyt po nehnuteľnostiach na investíciu či rekreačné účely, dnes vďaka pozitívnemu vývoju na hypotekárnom trhu tento trend začína opäť ožívať.
Podľa údajov z roku 2011 pripadalo podľa hlavného analytika spoločnosti Bencont Investments Matúša Jančuru na 1,6 milióna obývaných bytov na Slovensku 1,86 milióna domácností. Znamenalo by to, že viacero domácností býva v jednom dome alebo byte. Upozornil však, že veľká časť populácie sa sťahuje za prácou do väčších miest, kde majú vlastný byt alebo žijú v prenájme. Tento počet odhadol na 300 000 až 400 000 ľudí.
Na jednej strane sa podľa štatistík viacero domácností tlačí v jednom byte a na druhej vieme o situácii, že dochádza k neregistrovanému pobytu v krajských mestách s trvalým pobytom v mieste rodiska, uviedol Jančura.
Martin Čapo z realitnej kancelárie Riešime bývanie považuje vlastníctvo viac ako jednej nehnuteľnosti za výnimočné a pripisuje ho najmä dvom skupinám ľudí. Prvou sú tí s vyššími príjmami, ktorí majú ďalšiu nehnuteľnosť ako investíciu. Druhou skupinou sú migranti za prácou, ktorí dočasne môžu vlastniť nehnuteľnosť v mieste pôvodu. Tej sa však podľa neho väčšinou pokúsia rýchlo zbaviť, keď sa udomácnia na novom mieste.
Vlastníctvo aj užívanie viacerých nehnuteľností je vyslovene doménou tých zopár najzámožnejších. Slovensko jednoducho nie je takou bohatou krajinou a aj v jej najbohatšom meste predstavujú výdavky za bývanie v jednej nehnuteľnosti zvyčajne strop finančných možností, domnieva sa Čapo.
Analytik spoločnosti Lexxus Peter Ondrovič poukázal na to, že dnes je situácia iná ako v období pred krízou. Pred rokom 2009 ľudia riešili popri svojom bývaní aj zhodnocovanie voľných alebo požičaných finančných prostriedkov v nehnuteľnostiach. Mnohokrát tak vlastnili viac než jednu nehnuteľnosť na rezidenčné bývanie alebo rekreačné účely. Využívali ich na zabezpečenie bývania pre deti popri štúdiu, na sezónne bývanie alebo prenajímanie.
Kríza v roku 2009 však podľa Ondroviča tento trend utlmila a trh sa prečistil. Viedla k silnému poklesu nákupov nehnuteľností na investičné účely. Záujem o kúpu nehnuteľností určených na rekreačné účely klesol na minimum, respektíve úplne vymizol. Mnohí ľudia boli donútení predávať nadbytočné nehnuteľnosti z dôvodu, že neboli schopní splácať úvery, opísal. Ako dodal, pozitívna nálada na trhu v poslednom období a lacné peniaze hypotekárnych bánk však vedú k opätovným investičným nákupom nehnuteľností.
