BRATISLAVA. Na hlavnom pojednávaní v prípade bývalého námestníka Slovenského pozemkového fondu (SPF) Branislava B., ktorý je obžalovaný z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, dnes na Okresnom súde Bratislava I odzneli záverečné reči.
Obžalovaný sa nedostavil
Rozhodnutie však nepadlo, sudca naplánoval vyhlásenie rozsudku na 8. septembra tohto roka. Prokurátor navrhol obžalovanému dvojročný trest s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky.
Obžalovaný Branislav B. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, súhlasil však, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Prokurátor aj obhajkyňa sa vo svojich záverečných rečiach zamerali najmä na otázku, či bol obžalovaný v čase skutku verejným činiteľom a či je ho teda vôbec možné stíhať pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.
"Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, máme za to, že skutok sa udial v zásade tak, ako je definovaný v obžalobe. Skutkovo tu nevznikli v zásade pochybnosti. Otázka znie, či obžalovaný bol, alebo nebol verejným činiteľom," uviedol prokurátor v úvode svojej záverečnej reči.
Vo verejnom záujme
Prokurátor sa okrem iného domnieva, že SPF vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme, konanie obžalovaného prekročilo mieru jeho právomocí a preto mu navrhol uložiť trest odňatia slobody v dĺžke dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky.
Obhajkyňa obžalovaného Branislava B. mala na celú vec iný názor. "Obsiahlym dokazovaním nebol môjmu mandantovi preukázaný ani jeden zo znakov žalovaného prečinu," uviedla okrem iného. Podľa nej jej klient nebol v čase skutku verejným činiteľom a ani nekonal v rozpore so zákonom.
Kšefty s pozemkami
Kauza Veľký Slavkov, ktorá stála miesto v SPF Branislava B. a Miroslava Jureňu z ĽS-HZDS pripravila o kreslo ministra pôdohospodárstva, prepukla po tom, ako vyšlo najavo, že viac ako milión štvorcových metrov pôdy, ktorej hodnota by sa mohla vyšplhať na 1,5 miliardy Sk (49,8 milióna eur), sa krátko po reštitúcii ocitlo v rukách firmy GVM.
Tá mala údajne blízko k ĽS-HZDS a za pozemky zaplatila necelých 13 miliónov Sk (431.500 eur). Branislav B. na súde tvrdil, že v tom čase žiadny zákon nezakazoval, aby sa reštituenti z južného Slovenska mohli stať vlastníkmi pôdy pod Tatrami.
