Slováci môžu mať vyšší dôchodok, ak prekonajú strach z investovania

BRATISLAVA. Podľa demografických údajov o 30 rokov bude na každého ekonomicky aktívneho Slováka pripadať 1,2 dôchodcov. I napriek tomu si podľa minuloročného prieskumu Nadácie Partners až 62 % pracujúcich Slovákov na dôchodok nesporí a spolieha sa iba na I. a II. pilier.

Ako uviedol dnes v Bratislave na stretnutí s novinármi Juraj Juras, správca Nadácie Partners, je to spôsobené nedostatkom informácií a zbytočnou obavou z investovania.

Ak chcú však mať Slováci "švajčiarske" dôchodky, musia sa spoliehať na vlastné finančné sily, ktoré si rozložia v čase produktívneho veku, budú sa zodpovedne pripravovať na dôchodok a nebudú sa spoliehať iba na I. a II. pilier.

Súčasťou tohto procesu je aj zjednodušenie pojmu investovanie a vzdelávanie Slovákov v tom, ako mu rozumieť.

Priemerne mesačne si ľudia sporia 64 eur

Nadácia Partners realizovala v spolupráci s agentúrou Focus reprezentatívny prieskum aj v lete tohto roka.

"Slovákov sme sa opýtali, či si pravidelne sporia, a ak áno, aké finančné produkty najčastejšie využívajú. Zistili sme, že o dlhodobé sporenie sa nezaujíma až 49 % zo 723 opýtaných. Z odpovedí zvyšných 51 % respondentov vyšla priemerná suma 64 eur, ktorú si pravidelne sporia," povedal Juras.

Z konkrétnych finančných produktov uvádzali respondenti najčastejšie životné poistenie so sporením (45 % respondentov), sporenie v II. pilieri (27 % opýtaných), sporenie v III. pilieri (13 % respondentov). Zhruba 6 % investuje do kúpy nehnuteľností a iba 5 % opýtaných dôveruje podielovým fondom.

Odborníci radia, že na dôchodok si musíme odkladať čo najskôr, kým sme produktívni a máme pravidelný príjem. Prieskum ukázal, že priemerná suma, ktorú Slováci odkladajú na pravidelné sporenie, je 64 eur.

Ako uviedla Andrea Straková, odborníčka na osobné financie z Partners Group SK, rozhodujúcimi faktormi pri zabezpečení sa na dôchodok je jednak výška aktuálneho príjmu a rovnako aj vek sporiteľa.

Zabezpečenie na dôchodok je však dlhodobý proces, pri ktorom sa oplatí ísť skôr do rizikovejšieho portfólia finančných produktov, teda nie sporiť, ale investovať.

Podľa nej je základným nedostatkom to, že ľudia nerozlišujú medzi investovaním a sporením. Sporenie pritom označuje za odloženú spotrebu.

Šetríme najmä na konkrétne veci

Slováci často sporia na konkrétny účel, dovolenku, auto, rekonštrukciu domu či štúdium detí. Dá sa povedať, že si vytvárajú rezervu, ktorú následne minú, a výsledkom je, že uplynie veľa času a sú opäť na nule.

Investovanie je, naopak, kupovanie aktív, keď investor kupuje aktívum a poberá pasívny príjem za jeho držbu. Pod aktívami sa rozumejú akcie a dlhopisy, výnos akcie je dividenda a výnos z dlhopisu je kupón.

Častým argumentom ľudí je otázka, kde na to majú vziať peniaze. No podľa nej základným pravidlom je vytvoriť si návyk odkladania určitej čiastky už v skorom veku. "Najsilnejším faktorom pri dlhodobej tvorbe kapitálu nie je ani tak výška a množstvo, ale čas sporenia, teda to, ako dlho peniaze pracujú," uzatvára Straková.