BRATISLAVA. Za posledných 15 rokov na Slovensku vzrástli ceny tovarov a služieb o 64 %. Priemerné platy občanov sú však vyššie o 126 %. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Poštovej banky, ktorú pripravila na základe údajov Štatistického úradu.
V porovnaní so začiatkom nového milénia máme na Slovensku nižšiu nezamestnanosť, vyššie ceny, ale zároveň aj vyššie mzdy. Priemerný Slovák si tak zo svojho platu môže dovoliť kúpiť viac ako pred 15 rokmi. Práve to, koľko ľudia zarábajú a čo si za to môžu kúpiť, sa zvyčajne premieta do hodnotenia životnej úrovne," skonštatovala analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.
Najmä na potraviny
Väčšina slovenských domácností bez detí míňa najmä na potraviny, bývanie a energie. Tieto položky zvyčajne tvoria 40 % ich celkových výdavkov. Z analýzy vyplýva, že za posledných 15 rokov potraviny a nealkoholické nápoje zdraželi o približne dve pätiny. "Ceny bývania a energií vzrástli ešte výraznejšie, a to až o 142,2 %. To je druhý najvýraznejší nárast v rámci celého spotrebného koša," vyčíslila Ondrová.
Viac ako dvojnásobne zdraželi aj tovary a služby slúžiace zdraviu. "Najhlbšie do vrecka ľudia siahnu, ak je reč o vzdelávaní. To ich aktuálne stojí zhruba trikrát viac. Je však pravdou, že táto položka nepatrí k tým, ktoré sa na celkových výdavkoch podieľajú výraznou mierou. Najmenej ľudí cenový rast zasiahol v prípade odevov a obuvi, ktoré zdraželi najmiernejšie, a to o 13,4 %," doplnila Ondrová.
Naopak, Slovákom za posledných 15 rokov zlacnel o desatinu nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu.
Ceny pritom rástli v jednotlivých rokoch rozdielne. "Najvýraznejší medziročný rast cien tovarov a služieb ľudia pocítili v roku 2003, keď inflácia dosiahla úroveň 8,5 %. Naopak, najnižším tempom rástli ceny v roku 2010, keď sa medziročne zvýšili len o rovné percento," doplnila Ondrová.
Následne po roku 2011 nastalo obdobie, keď sa rast cien začal spomaľovať, až sa vlani úplne zastavil a Slováci sa mohli tešiť z toho, že sa ceny začali postupne mierne znižovať. "Netreba však zabúdať, že dlhodobejší pokles cien nie je pre ekonomiku pozitívnym javom. Fenomén zvaný pocitová inflácia sa však podpísal pod to, že až 62 % slovenských domácností má dojem, že aj v minulom roku platili za tovary a služby viac," skonštatovala analytička.
Mzdy rástli rýchlejšie
Banka sa pozrela aj na vývoj miezd. Tie rástli takmer počas celého obdobia rýchlejšie ako spomínané ceny. Výnimkou boli len roky 2003, 2011 a 2012. "Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca bola ku koncu uplynulého roka vyššia o 126 %. Kým v roku 2014 dosiahla úroveň 858 eur, v roku 2000 predstavovala v prepočte 379,4 eura," doplnila Ondrová.
Zároveň doplnila, že pozitívny vývoj nastal v oblasti nezamestnanosti. "Aj keď je stále vysoká, rady nezamestnaných na úradoch práce sa v sledovanom období skrátili. Kým na začiatku tohto tisícročia dosahovala miera nezamestnanosti 18,6 %, v prvom kvartáli tohto roka predstavovala podľa výberového zisťovania pracovných síl 12,4 %," uviedla Ondrová.
