ATÉNY. Grécka dlhová kríza a jej dôsledky najviac zasiahli obyčajných ľudí. Ekonomická mizéria núti Grékov, aby boli vynaliezaví a hľadali spôsoby, ako nasýtiť rodinu a zabrániť zbytočnému plytvaniu. Krajinou sa šíri nové hnutie, ktoré mení tradičný prístup obyvateľov k jedlu, konštatuje agentúra AFP.
Peniaze na jedlo chýbajú
Pred tromi rokmi prišla Xenia Papastavruová s jednoduchým nápadom: prečo by mali potraviny, ktoré sa obchodníkom a reštauráciám nepodarilo predať, alebo im končí dátum spotreby, putovať do smetí, keď by mohli nasýtiť čoraz väčšiu skupinu chudobných a hladných?
Založila organizáciu, ktorá sprostredkováva dodávky potravín a nepredaného jedla charitám, aby ich mohli rozdeliť medzi ľudí. Čoraz viac Grékov už totiž nemá dosť peňazí ani na jedlo.
"V júli nám darovali 3000 kilogramov melónov, v auguste 7200 kartónov mlieka," povedala 39-ročná šéfka organizácie, ktorá má kanceláriu hneď za aténskym centrálnym trhoviskom. Dnes už má pobočky po celom Grécku.
Podľa nej sa však v krajine stále veľa jedla vyhadzuje. Podnosy v tavernách musia byť vrchovato naložené pochúťkami, a čo sa nezje končí v odpadkoch. Ale útrapy uplynulých rokov začínajú meniť aj prístup ľudí k jedlu. Podľa oficiálnych údajov na hranici chudoby už žije štvrtina obyvateľov.
Euroskupina verí, že nová grécka vláda bude dodržiavať dohodu Čítajte Lacnejšie tovary priamo od farmárov, obojstranná spokojnosť
To si uvedomujú aj obchodníci. Snažia sa preto stlačiť ceny tovarov. A aby to dosiahli, rokujú priamo s výrobcami, čiže obchádzajú veľkosklady a berú zeleninu, ovocie, strukoviny, olivy, olej a všetko, čo sa dá, priamo od farmárov. Aj vďaka tomu môžu tovar ponúkať o 10 až 15 % lacnejšie ako supermarkety.
Inšpirovali sa pritom vzburou pestovateľov zemiakov, ku ktorej došlo pred tromi rokmi. Nepáčilo sa im, že na nich veľkoobchodníci zarábajú, tlačia ich k cenám, ktoré sotva pokryjú ich náklady, a v obchodoch ponúkajú zemiaky so ziskom.
Farmári tak začali predávať svoju úrodu priamo spotrebiteľom, z korby nákladných áut. A výsledok? Vyšší zisk pre farmárov a lacnejšie potraviny pre rodiny, ktoré trápi veľká nezamestnanosť. Vynaliezavé grécke rodiny začali dokonca spolu variť, aby ušetrili.
Bez práce je štvrtina Grékov v produktívnom veku
"Kríza nás prinútila, aby sme neboli každý len za seba, ale spojili sily a hľadali spôsoby, ako zvládnuť ťažké časy a problémy spoločne," uviedla Tonia Kateriniová, architektka a dobrovoľníčka, ktorá sa zapája do charitatívnych projektov.
Rady na polievku, ktorú charitatívne organizácie rozdávajú ľuďom v núdzi, sú čoraz dlhšie. Pred šiestimi rokmi chodilo napríklad do jednej z takýchto jedální v Aténach pravidelne zhruba 80 ľudí, dnes je ich 500.
Vláda však musí zavádzať ešte tvrdšie reformy a úsporné opatrenia, aby získala peniaze z tretieho záchranného balíka. Cieľom týchto nepopulárnych krokov je znížiť dlh Grécka na udržateľnú úroveň a ozdraviť ekonomiku.
Negatívnym sprievodným javom reforiem je prepúšťanie a obrovská nezamestnanosť, ktorá sa pohybuje nad hranicou 26 %. To znamená, že viac ako štvrtina populácie v produktívnom veku je bez práce. A požadované škrty vo výdavkoch štátu sa zase dotknú dôchodkov.
"Vidíte, aké dôležité je, aby sme si teraz pomáhali," dodala na záver Papastavruová.
