Ešte za čias minulého režimu bolo chalupárčenie obľúbeným spôsobom rekreácie Slovákov. A hoci sa dnes k nemu vracajú, dôvody sú už podľa KATARÍNY MORAVANSKEJ, sociologičky Slovenskej akadémie vied, iné.
Chalupárčenie dnes zažíva akési opätovné oživenie. Čím je to spôsobené?
„Chatárčenie a chalupárčenie predstavuje pre mnohých ľudí prostriedok sebarealizácie, bližší kontakt s prírodou, uplatnenia tvorivosti, zmysluplnej aktivity a privátnosti. V minulosti sa chaty a chalupy využívali hlavne na rodinné rekreácie, dnes sa často vracia ich pôvodná funkcia, a to využite na trvalé, či sezónne bývanie, takzvané druhé bývanie.“
Má tento rastúci trend súvis aj s dnešnými uponáhľanými časmi?
„Ide o jeden z prejavov rekreačných aktivít obyvateľov a je súčasťou širšieho spoločenského javu, ktorým je rekreácia spojená s pobytom vo vidieckom prostredí a v prírode. Tieto aktivity majú v istom zmysle dlhú históriu i na našom území.
V súčasnosti dochádza v tomto fenoméne k novým trendom. Možno hovoriť o takzvanom druhom bývaní, keď sa mení vybavenie chalúp a chát a stávajú sa plnohodnotnými objektmi vhodnými na celoročné bývanie. Ľudia ich tiež využívajú na prenajímanie.“
Chuť investovať do pokoja na dedine je o takmer tretinu vyššia ako vlaniČítajte
Veľmi obľúbené bolo chalupárčenie najmä za čias komunizmu. Nastáva dnes v tomto smere akýsi návrat minulého režimu?
„Po roku 1989 síce prichádzalo k poklesu výstavby rekreačných zariadení, čo je spôsobené faktormi, ako sú dôraz na sebarealizáciu v práci a s tým súvisiaci pokles voľného času, otvorenie širokých možností tráviť rekreáciu v zahraničí, zväčšovanie možností domácej rekreácie, vyššie náklady na dopravu a podobne.
