ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Koľko peňazí potrebuje chudobný človek, aby zbohatol a bol šťastný? A koľko miliónov musí pritiecť do zaostalých regiónov, aby sa postavili na nohy?
Aj tieto otázky si kládol Angus Deaton, 69-ročný Škót žijúci v USA, ktorý v pondelok (12. októbra) získal Cenu Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela.
Chápal chudobných
Komisia ocenila jeho dlhoročný výskum, ktorý sa týkal vzájomných vzťahov medzi spotrebou, chudobou a bohatstvom.
Deaton napríklad skúmal, prečo sa rozvojovým krajinám nedarí zbohatnúť napriek tomu, že do nich Západ pravidelne nalieva miliardy dolárov.
„Zistil, že ak chudobné rodiny získajú vyšší príjem, peniaze si nezačnú odkladať, ale väčšinu z nich minú a doprajú si to, čo im dovtedy chýbalo. Vyšší príjem teda automaticky neznamená, že rodiny zbohatnú a už vôbec nie, že sa viac začne dariť krajine,“ opísal prácu nobelistu analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Deaton skúmal aj to, či sa šťastie človeka zvyšuje s rastúcim platom. Zistil, že áno, ale v určitom momente sa pocit šťastia zastaví. V Spojených štátoch je to podľa jeho výskumov pri plate 75tisíc dolárov ročne.
Angus Deaton sa narodil v škótskom Edinburghu a je profesorom ekonómie na Princetonskej univerzite v USA. Má britské aj americké občianstvo.
Americkí ekonómovia ho opisujú ako významného makro a mikroekonóma súčasnosti, ktorý nekĺže po povrchu, ale problémy chudobných ľudí a krajín skúma do hĺbky.
„Som prekvapený a potešený,“ povedal Deaton krátko po získaní ocenenia.
Ako to funguje?
Ocenenie, ktoré sa udeľuje v rámci nobelových cien s oficiálnym názvom Cena Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela, sa udeľuje už od roku 1969.
Prvú cenu za ekonómiu získal Ragnar Frisch a Jan Tinbergen „za rozvoj a aplikáciu dynamických modelov pri analýze ekonomických procesov“. Prvou laureátkou – ženou – bola v roku 2009 Elinor Ostrom "za jej analýzu ekonomickej kontroly, špeciálne za pochopenie spoločného vlastníctva".
Nobelova komisia rozpošle každý rok pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom z rôznych krajín. Tí môžu následne nominovať svojich kandidátov na konkrétne ocenenia.
Finančná odmena sa vypláca z prostriedkov Švédskej ríšskej banky, a teda nie z pozostalosti Alfreda Nobela, ako sa to robí pri ostatných oceneniach.
Vlani získal cenu Francúz Jean Tirole za „analýzu sily trhu a regulácie“. Jeho výskum prispel k pochopeniu toho, akým mechanizmom zlyháva trh vo chvíli, keď mu dominuje obmedzený trh hráčov. Objasnil fungovanie trhov, ktorú sú pod vplyvom niekoľkých silných firiem a ako ich možno regulovať.
Švédska Kráľovská akadémia vied označila Jean Tirola za jedného z najvplyvnejších ekonómov súčasnosti.
Pozrite si držiteľov za posledných 10 rokov
2014 – Jean Tiro „za analýzu trhovej sily a regulácie“
2013 – Eugene F. Fama, Lars Peter Hansen a Robert J. Shiller „za empirickú analýzu cien aktív“
2012 – Alvin E. Roth a Lloyd S. Shapley „za teóriu stabilných alokácii a praxe štruktúry trhu“
2011 – Thomas J. Sargent a Christopher A. Sims „za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike“
2010 – Peter A. Diamond, Dale T. Mortensen a Christopher A. Pissarides „za analýzu trhov s vyhľadávaním trenia“
2009 – Elinor Ostrom „za analýzu ekonomickej kontroly“
2008 – Paul Krugman „za analýzu obchodných vzorcov a lokalizacie ekonomickej aktivity"
2007 – Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin a Roger B. Myerson „za položenie základov teórie návrhu mechanizmov“
2006 – Edmund S. Phelps „za jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike“
2005 – Robert J. Aumann a Thomas C. Schelling „za zvýšené porozumenie konfliktom a spoluprácu prostredníctvom analýzy teórie hier“
Prehľad Nobelových cien za ekonómiu Čítajte
