ŽILINA. Liberalizáciou zdravotníctva sa z lekární vytratila kvalita aj odbornosť a náklady pre pacientov i poisťovne sa zdvojnásobili. Zhodli sa na tom slovenskí, českí a maďarskí lekárnici na Lekárnickom kongrese v Žiline.
Slovenská lekárnická komora preto opätovne žiada zvýšenie kvalifikačných podmienok pre prevádzkovateľov lekární.
„Už dlhodobo navrhujeme, ani nie zmenu legislatívy, ale skôr dodržiavanie štandardných podmienok a teda nejaké zvýšenie kvalifikačných požiadaviek, ktoré sa dlhodobo znižujú. Aby verejnú lekáreň mohol prevádzkovať a odborným zástupcom bol iba farmaceut a aby počet odborných zástupcov na lekáreň zodpovedal otváracej dobe lekárne. Dnes je totiž možné, že lekáreň, ktorá má otvorené 12 hodín denne sedem dní v týždni zamestnáva jedného jediného farmaceuta a toto by nemalo existovať,“ povedal prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Šéf lekárnickej komory: Náš trh je presýtený
Podľa lekárnikov liberalizácia v lekárnictve, ktorú umožnila zmena legislatívy v rokoch 1998 až 2004, nepriniesla nič pozitívne a len zdvojnásobila náklady pre pacientov i pre poisťovne.
„Žiaľ z lekární sa stali obchody. Nie zo všetkých, ale z množstva. Pribudli stovky nových lekární a pribudli nekalé marketingové prvky - ako odmeňovanie eurami za recept či rôzne vernostné programy. A vytratila sa odbornosť a kvalita poskytovaných lekárnických služieb,“ povedal predseda predstavenstva spoločnosti UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť Tomislav Jurik.
Podľa šéfa Slovenskej lekárnickej komory je náš trh lekárňami presýtený. Na Slovensku je v súčasnosti okolo 2 100 lekární na päť miliónov obyvateľov, v Česku 2 700 lekární na 10 miliónov obyvateľov.
„Situácia, ktorá je v Českej republike by zodpovedala aj výkonnosti slovenskej ekonomiky, aj slovenským pacientom, aj celkovým nákladom na lieky. Pre Slovenskú republiku by boli únosné dve tretiny súčasného počtu,“ povedal Sukeľ. Liberalizácia podľa neho nesplnila očakávania.
„Úmyslom celej liberalizácie, aspoň to bolo takto deklarované v roku 2004, že sa znížia ceny liekov a zvýši sa dostupnosť. A keď to po tých 10 rokoch vyhodnocujem, tak náklady pacientov stúpli dvojnásobne, náklady poisťovní stúpajú rovnako a spotrebu liekov sa podarilo zastabilizovať až niekedy pred tromi rokmi. Dostupnosť je taká, že napríklad neexistuje pohotovostná služba, pacienti napriek tomu, že na každej ulici máme štyri lekárne sa dnes nevedia dostať k svojim liekom,“ dodal Sukeľ a upozornil tiež, že mnoho liekov sa vyváža do zahraničia a nie sú dostupné pre slovenských pacientov, napríklad na východnom Slovensku nie sú napriek epidémii hepatitídy dostupné vakcíny na očkovanie.
„Toto sú dôsledky práve toho liberalizovaného trhu,“ dodal.
Negatíva potvrdzujú podľa Jurika aj skúsenosti z EÚ
Podľa Tomislava Jurika z UNIPHARMA skúsenosti z Európskej únie potvrdzujú, že liberalizovaný trh v lekárnictve má len negatíva pre pacienta.
„Nemá žiadne pozitíva. V krajinách, kde chceli politici liberalizovať lekárenský trh, dávali tri hlavné očakávania- že sa znížia ceny liekov, že sa zlepší dostupnosť a že sa zlepší kvalita lekárenskej služby. Vo všetkých krajinách, ktoré Európska únia vyhodnotila, sa preukázalo, že vo všetkých liberalizovaných krajinách sa tieto očakávania nenaplnili, ale práve naopak. Ceny liekov išli hore a dostupnosť lekárenských služieb aj kvalita sa zhoršila,“ povedal Jurik a ako možné riešenie dal za príklad Maďarsko, kde Viktor Orbán v septembri 2010 vyhlásil moratórium na vznik nových lekární a následne spätne reguloval celý systém.
„Vychádzame z týchto skúseností, ktoré Maďari prebrali od Rakúska a od ostatných kultúrnych krajín. A rozhodli sa, tak, ako zdravotníctvo má byť regulované, tak aj lekárnictvo má byť regulované,“ povedal Jurik.
„Podľa výsledkov našich zistení jednoznačne liberalizácia neslúžila čisto pacientom. Vyskytovali sa problémy so zásobovaním. A vzhľadom na to, že cieľom nášho snaženia je pacient, musíme hľadať iné spôsoby, ak nefunguje liberalizácia,“ reagoval vedúci úradu Maďarskej lekárnickej komory Attila Horváth - Sziklai.
