Stačí niekoľko rokov a neudržiavanú stavbu poničia invázne rastliny. Nerastú len pri opustených stavbách a na zanedbaných pozemkoch, no aj pri panelákoch, cestách i tokoch riek.
Sú to rastliny a dreviny, ktoré nepatria u nás k pôvodným druhom. Tie vytláčajú z územia a spôsobujú rozsiahle škody. To ich odlišuje od nepríjemnej buriny.
Náletová zeleň síce obťažuje, no v zásade je neškodná, hovorí Zuzana Stanová z občianského združenia Fallopia. Neziskovka sa zaoberá správnou likvidáciou inváznych rastlín.
Vlastníci, správcovia alebo užívatelia pozemkov sú zo zákona povinní invázne druhy rastlín odstraňovať, upozorňujú aktivisti.
O pozemok sa navyše majú starať tak, aby zamedzili opätovnému šíreniu inváznych druhov. Spôsoby, ako to robiť, upravuje vyhláška ministerstva životného prostredia.
Patria k nim vo všeobecnosti (každá rastlina má špecifiká) mechanické spôsoby – kosenie, sekanie, pastva či vytrhávanie, najúčinnejší je postrek. Ak rastlina vytvorí nepreniknuteľný porast, odporúča sa kombinácia.
Na zozname inváznych rastlín je v súčasnosti jedenásť druhov, z toho štyri dreviny. Medzi najznámejšie patria boľševník obrovský, zlatobyľ či pohánkovec, z drevín javorovec jaseňolistý, kustovnica cudzia, beztvarec a pajaseň žliazkatý.
Rozrušujú základy budov, murivo, trhajú chodníky, ničia kultúrne pamiatky. Pomáhajú však aj záplavám, znižujú bonitu pôdy, zamorujú vnútrobloky, nádvoria, detské ihriská aj parky. Spôsobujú aj zdravotné ťažkosti – alergie až popáleniny (boľševník).
Nesprávna likvidácia a manipulácia len pomáha rastlinám šíriť sa ďalej.
Napríklad odrastený pajaseň žliazkatý, ktorý produkuje stovky tisíc semien ročne, sa kosením a sekaním ďalej šíri. Ťažkosti, ktoré s tým súvisia, sa pri zanedbaní môžu stať neúnosnými, dopĺňa Stanová.
