Koľko článkov ročne prihlásia do súťaže o Pulitzerovu cenu?
„Máme štrnásť novinárskych kategórií a jedenásť iných. V tých iných obsahuje jedna prihláška päť až dvadsať prvkov, väčšinou ide o články, ale môže ísť aj o infografiky, kontá na Twitteri pri aktuálnych správach, blogy alebo videá. Odhadom hodnotíme 9250 prvkov, z toho väčšina sú články. Za rok 2015 je to mierne viac ako rok predtým, novinárskych prihlášok sme v posledných piatich rokoch dostávali medzi 1028 až 1324.“
Ako dlho trvá, kým zhodnotíte všetky prihlásené texty?
„Hodnotenie na Pulitzerovu cenu za žurnalistiku sa robí v dvoch kolách. V každej kategórii hodnotí texty porota, ktorá sa skladá z piatich až dvanástich členov. Jedna porota hodnotí obe fotografické kategórie. Minulý rok sme mali spolu 79 porotcov. Každá porota vyberie vo svojej kategórii troch finalistov, ktorých zoradí podľa abecedy, nie podľa toho, kto sa im najviac páči. Potom 18-členná rada prečíta diela všetky knižných a dramatických finalistov, vypočuje si všetku hudbu a prečíta všetky novinárske texty. Rada sa stretne v apríli a vyberie víťaza.“
Čo musí mať článok, ktorý získa Pulitzerovu cenu? Existuje na to nejaký návod?
„Žiadny návod neexistuje, najmä preto, že kategórie rozlišujú medzi rôznymi typmi žurnalistiky. Bežným prvkom v nominovaných a víťazných textoch je silné, hĺbkové, presné a náročné písanie vo verejnom záujme, tiež originalita a odhodlanie pokračovať aj napriek prekážkam. Názorové kategórie – editoriály, komentár, kritika – vyžadujú logickú analýzu a spravodlivý, zároveň silný a presvedčivý postoj. Pri niektorých kategóriách, napríklad pri fíčroch či editoriáloch, sa zároveň dáva dôraz na kvalitné písanie. Zrozumiteľnosť textu je dôležitá vo všetkých kategóriách.“
Ako ovplyvňuje rozhodovanie obsah článku či aktuálnosť témy, o ktorej je?
„Osobitný dôraz dávame na žurnalistiku, ktorá niečo zmenila, odhalila dovtedajšie tajomstvá, preniesla ľudí niekam, kam sa sami nedostanú, ktorá ukázala, čo potrebovali vedieť.“
V posledných rokoch vyhrávali aj články menších médií. Môžu aj menšie redakcie robiť prácu porovnateľnú s veľkými mediálnymi domami?
„Aj pomerne malé médiá robia ambicióznu žurnalistiku, kde si na seba berú úlohu strážneho psa. Samozrejme, že je to ťažšie, ale novinári z Charlestonu v Južnej Karolíne alebo z Torranceu v Kalifornii sa pustili do veľkých projektov, odhalili veľké miestne alebo regionálne problémy a v roku 2015 získali Pulitzerovu cenu. V tomto môžu ísť iným menším redakciám príkladom.“
