Mnohé bytovky i domy čas dotlačí k revízii starého zateplenia. Či už pre chyby, alebo vyššie nároky
Ak ste dom zateplili pred rokmi podľa bežných zvyklostí a vtedajších odporúčaní, je pravdepodobné, že vás to čaká znovu. Mnohé budovy zateplené do roku 2005 totiž nespĺňajú súčasné požiadavky – často sa zatepľovalo živelne, bez projektov a v hrúbke okolo piatich centimetrov. Dnes sa odporúča 15 až 21.
Podľa odhadu Združenia pre zatepľovanie budov sa do roku 2005 zateplilo približne 20 percent rodinných a 24 percent bytov v bytových domoch.
V prípade, že sa to majitelia nehnuteľností zateplených pred viac ako desiatimi rokmi rozhodnú riešiť, majú dve možnosti. „Môžu doplniť jestvujúce zateplenie o 50 až sto milimetrov, alebo odstrániť pôvodné zateplenie a nahradiť ho novým,“ vymenováva Ivan Pauer, prezident Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb (SASDARS).
Výhody aj riziká
Prvá možnosť je ekonomicky výhodnejšia, riziko je však v kvalite a montáži pôvodného zateplenia, pretože táto technologická časť zatepľovania sa mnohými firmami podceňovala. „Pribúdajú ťažkosti s gravitačným posunom, ba až oddeľovanie zateplenia od nosnej steny,“ vysvetľuje.
Spraviť všetko nanovo je drahšie. A tiež technicky náročnejšie. Staré zateplenie treba odstrániť a ako odpad zlikvidovať. „Je však výhodné v tom, že vlastníci domov majú príležitosť zateplenia pri dodržaní moderných technologických postupov,“ radí Pauer.
Kombinácie sú otázne
Pri dopĺňaní izolácie je otázne, či možno pôvodný materiál kombinovať s iným.
„Ak by vlastníci domov chceli využívať na zateplenie dva rôzne izolanty, pri ich kombinácii je vyhotovenie náročnejšie,“ upozorňuje Pauer. Týka sa to najmä stavebných detailov. Rastie totiž riziko vzniku tepelných mostov na ich rozhraní, čo zhorší želateľný výsledok prác a iné, ďalšie poškodenia.
Podobná situácia pri kombinovaní materiálov môže vzniknúť aj vtedy, ak by sa časť napríklad poškodeného zateplenia strhla a dom by sa ďalej dozatepľoval iným materiálom.
Chyby prezradia studené steny či fľaky
Nesprávne zateplenie býva často dôsledkom prílišného šetrenia v minulosti. A tiež toho, že legislatíva nebola na počiatku zatepľovacieho boomu jednoznačná a prísna.
- Studené steny
Takéto steny bývajú spôsobené príliš tenkou alebo porušenou tepelnou izoláciou.
Hoci projektanti v čase začiatkov zatepľovacích prác odporúčali najmenej desať a viac centimetrov hrubé izolanty, ľudia to často zamietli.
„S dôvodením, že postačuje päť až osem centimetrov hrubá tepelná izolácia, len aby ušetrili,“ hovorí Ivan Pauer zo Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb SASDARS.
Pripúšťa tiež, že bolo chybou, že už v počiatkoch zatepľovania nebol zákon jednoznačný a striktný.
- Vlhké fľaky a plesne
V okolí okien a dverí balkónov sa v niektorých domoch tvoria vlhké fľaky a plesne. Kritickými miestami sú podľa odborníka tiež rohy a kúty miestností, prípadne steny za nábytkom. Ich príčinou býva hlavne nedodržiavanie vetracieho režimu v byte. Malo by sa vetrať najmenej dvakrát päť až desať minút v celom byte.
- Pukliny, bubliny a opadávajúca izolácia
Takéto poruchy takmer vždy spôsobuje nesprávna aplikácia izolantu alebo použitie nevhodných, nesystémových materiálov v rozpore s certifikovanou skladbou zatepľovacieho systému.
- Zatekanie strechy, pleseň v strešnej konštrukcii
Ťažkosti v podobe vlhka a plesní v konštrukcii strechy bývajú dôsledkom nevhodného výberu izolačnej fólie a parozábrany. Stane sa to vtedy, ak projektant nevykoná obhliadku pôvodnej strechy, ale aj vtedy, ak investor nechce zaplatiť realizačný projekt rekonštrukcie strešného plášťa. Obnova strechy sa často uskutoční „ekonomicky“, teda bez demontáže niekoľkých starých vrstiev pôvodnej porušenej krytiny. Pod ňou býva zabudovaná vlhkosť a tú pri nových prácach do stavby zakonzervovanú novou hermeticky tesnou krytinou. V praxi sa už vyskytli prípady, keď takýto stav viedol k narušeniu statiky striech.
(ht)
