BRATISLAVA. Pracovná skupina, ktorú zriadila v júni minulého roka vláda, stále pracuje na legislatívnej podobe boja proti energetickej chudobe.
"Pracovná komisia zriadená na Ministerstve hospodárstva SR na základe rozhodnutia vlády funguje a na jej činnosti sa podieľa aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO),“ uviedol pre portál vEnergetike.sk hovorca regulačného úradu Miroslav Lupták.
S výsledkami pracovnej skupiny sa oboznámi až nová vláda. "Keď budú z činnosti pracovnej komisie prvé výstupy a materiály, určite budeme verejnosť informovať. Koncepcia bude aktualizovaná a predložená vláde podľa zákona o regulácii do konca roka 2016,“ dodal Lupták.
Pre nezhody bez stanoviska
Vláda v júni minulého roka síce rokovala o koncepcii boja s energetickou chudobou, pre nezhody však neprijala definitívne stanovisko.
Nezhody sa týkali najmä toho, či sa má energetická chudoba na Slovensku riešiť prostredníctvom zavedenia špeciálnej tarify cien energií pre sociálne slabších spoluobčanov, alebo poskytnutím sociálnej dávky.
Zavedenie špeciálnej tarify obhajoval najmä ÚRSO, ktorý je strojcom prvej koncepcie boja s energetickou chudobou. Stretlo sa to však v pripomienkovom konaní s relatívne silnou vlnou kritiky najmä od dodávateľov energií. Tí upozorňovali predovšetkým práve na to, že energetickú chudobu by mal riešiť štát cez svoju sociálnu politiku.
Regulačný úrad návrh v pripomienkovom konaní obhajoval tým, že ochrana spotrebiteľov pred energetickou chudobou musí byť postavená na previazaní sociálnej a energetickej politiky štátu.
Budúcnosť v elektromeroch
Spoločnosť Východoslovenská energetika (VSE) odmieta, aby sa na boji proti energetickej chudobe dodávateľské firmy podieľali ako financujúce subjekty.
"Využívanie sociálnych taríf považujeme za nevyhovujúce opatrenie najmä z dôvodu, že nemotivujú adresátov, aby sa správali efektívne, čo činí celú schému neefektívnou. Navyše sa tým zavádzajú krížové dotácie, čo znamená negatívny dopad na koncové ceny, alebo na štátny rozpočet,“ upozornila hovorkyňa VSE Andrea Danihelová.
Východoslovenskí energetici vidia budúcnosť v inštalovaní predplatných elektromerov. "Skrz predplatené elektromery je možné spojiť opatrenia sociálnej politiky a energetickej politiky. Jednoznačnou pridanou hodnotou takého opatrenia je aj vytvorenie spoluzodpovednosti adresáta opatrenia, čo by malo byť základom akejkoľvek funkčnej schémy,“ myslí si Danihelová.
Energetici zo Stredoslovenskej energetiky (SSE) navrhujú riešiť energetickú chudobu cez zlepšenie energetickej efektívnosti.
"Zavedenie energeticky úsporných metód môže vyžadovať určité formy prvotných investícií, avšak malo by za následok dlhodobé vyriešenie situácie energeticky chudobných odberateľov. Docielilo by sa tým systémové riešenie, ktoré umožní domácnostiam znížiť svoju spotrebu, a tým aj náklady na energie,“ uviedla hovorkyňa SSE Jana Bolibruchová.
Radšej cez sociálny program
Po implementovaní opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako je napríklad výmena okien, zatepľovanie či výmena spotrebičov, sa podľa nej podiel energií domácnostiam zníži natoľko, že nebudú následne považovaní za energeticky chudobných.
Firma Západoslovenská energetika je presvedčená, že energetická chudoba by sa nemala riešiť cez cenovú reguláciu, ale cez sociálny program štátnych inštitúcií.
"Opatrenia v rámci riešení energetickej chudoby by mali byť vykonateľné tak, aby nemohlo dôjsť k ich zneužívaniu,“ konštatovala pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa západoslovenských energetikov Michaela Dobošová.
Energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu iné základné energetické služby.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za príjemnú teplotu v obývacej izbe považuje 21 °C a v ostatných miestnostiach 18 °C. Najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú práve skupiny s nízkymi príjmami. Sem patria osoby staršie ako 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo osoby poberajúce sociálne dávky.
