BRATISLAVA. Až na niektoré výnimky, stavebníci na Slovensku od novembra budúceho roka zaplatia poplatok za rozvoj. Zákon schválil parlament, no ešte čaká na podpis prezidenta.
Únia miest Slovenska, ktorá bola jedným z iniciátorov zákona, nové znenie víta a vo vyhlásení Prezídia jeho schválenie označuje ako radostnú správu. Ďalší z iniciátorov poukazuje na to, že zákon je iný, ako mal byť.
"Nenapĺňa ciele, ktoré si tvorcovia stanovili. Nerieši problémy. Naopak, vytvára nové," hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja.
Platiť sa bude aj pri rekonštrukcii
Poplatok zákon stanovuje vo výške od 10 eur do 35 eur za každý (aj začatý) štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Výšku určí obec vo Všeobecne záväznom nariadení pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti. Niekde teda môže mať maximálnu výšku, niekde nemusí byť vyrubený vôbec. Zároveň môžu obce pýtať rôzne vysoký poplatok za stavby napríklad na bývanie a iné stavby - na poľnohospodársku činnosť (aj skleníky) či na podnikateľské aktivity a podobne.
Ustanoviť alebo zmeniť poplatok bude obec môcť vždy len k prvému januáru, splatný bude do 15 dní, obec na základe žiadostí poplatníka bude môcť odsúhlasiť splátkový kalendár.
Platiť sa bude za stavby, pri ktorých je potrebné stavebné rozhodnutie. Poplatok sa nemá vzťahovať na práce spojené s odstránením poruchy či havarijného stavu stavby, pri budovaní drobnej stavby, nadstavby a prístavby s výmerom podlahovej plochy do 25 štvorcových metrov a platiť ho zo zákona nebudú stavebníci rodinného domu s výmerom podlahovej plochy do 150 štvorcových metrov. Vyňaté sú napríklad niektoré verejnoprospešné či vojenské stavby.
Podľa v parlamente schváleného znenia zákona sa však poplatok bude musieť platiť pri rekonštrukciách - to znamená napríklad aj pri populárnom a štátom podporovanom zatepľovaní a obnove bytoviek (ak v danej zóne bude poplatok vo VZN stanovený).
Použitie nie je viazané na lokalitu
Získané peniaze obec bude môcť použiť na výstavbu zákonom stanovených stavieb, ktoré sú súčasťou občianskej vybavenosti.
Nikde však nie je stanovená povinnosť, že ich obec použije v dotknutom území stavby, za ktorú stavebník poplatok zaplatil, upozorňuje IUR. V Bratislave, kde, ak sa neurčí inak, bude vyberať poplatok mesto. A potom sa môže stať, že za poplatky stavebníka z Petržalky sa uhradí rekonštrukcia parku v Dúbravke, uviedol príklad Suchánek.
IUR tiež upozorňuje na to, že systém rôznych poplatkov v rôznych územiach umožňuje diskrimináciu stavebníkov bez nutnosti akéhokoľvek relevantného podkladu pre rozhodnutie. Netransparentný stav pri takzvaných vyžiadaných investíciách, ktorému sa chcelo zákonom pôvodne zabrániť, to podľa inštitútu nezmení. Napríklad v prípade developerských projektov stavebník postaví infraštruktúru k obsluhe územia sám a ešte za ňu zaplatí aj poplatok obci.
Poplatky sa navyše zrejme prenesú na koncových spotrebiteľov. "Už pri malom byte s rozlohou 50 štvorcových metrov by mohol byť poplatok pri navrhovaných sadzbách spolu s podielom na spoločných priestoroch a DPH až 2 625 eur. V lokalitách, kde sa cena bytu s uvedenou rozlohou pohybuje okolo 50 000 eur to predstavuje viac ako päť percent z ceny bytu," vypočítava IUR.
Kvalitu zákona má otestovať prax
Podľa Inštitútu je jasné, že by stavebníci mali prispievať na rozvoj územia, ktoré stavbou zaťažili. Poplatku sa nebránime, chceme však aby mal jasnejšie pravidlá a bol transparentný, hovorí podpredseda IUR Drahan Petrovič. Napríklad, aby obec verejne uvádzala, na čo poplatky použila, vraví IUR.
Inštitút podľa jeho predstaviteľov tiež navrhoval, aby sadzba bola najviac 10 eur za štvorcový meter a aby, o.i., bol účel použitia výnosu z poplatku na výstavbu vybavenosti v lokalite, kde poplatník peniaze odviedol.
Únia miest Slovenska je zasa o transparentnosti a adekvátnosti presvedčená: "Návrh zákona umožňuje mestám a obciam rozhodnúť sa, či ho zavedú alebo nie. Ak sa obec/mesto pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecno-záväzného nariadenia, ktoré konkrétne ustanoví v zákone špecifikované náležitosti tohto poplatku v rozsahu podľa lokálnych podmienok – podľa miery zaťaženia územia novou výstavbou," píše vo vyhlásení prezídium Únie.
"Zákon pôjde do praxe a až tá ukáže jeho pozitíva i negatíva. A je zrejmé, že len na základe reálnych skúseností bude možné povedať, či je zákon dobrý, alebo ho treba nejako upravovať," komentuje schválené znenie jeden z navrhovateľov a zároveň primátor mesta Žilina Igor Choma.
Ktorí stavebníci nebudú platiť
Predmetom poplatku za rozvoj nie je
a) odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu stavby,
b) drobná stavba, nadstavba a prístavba s výmerom podlahovej plochy do 25 m2,
c) stavba rodinného domu s výmerom podlahovej plochy do 150 m2,
d) stavba alebo časť stavby
1. sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
2. vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby,
3. zdravotníckeho zariadenia,
4. slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne strediskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,
5. slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,
6. slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,
7. slúžiaca na obranu štátu,
8. slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska.
- Na čo sa budú môcť peniaze použiť
Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce.
Výnos z poplatku za rozvoj je možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na tento účel:
a) zariadenia starostlivosti o deti,
b) slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,
c) sociálneho bývania,
d) školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,
e) zdravotníckeho zariadenia,
f) verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene,
g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch a technickej infraštruktúry.
Zdroj: schválené znenie zákona/Igor Choma (ht)
