BRATISLAVA. Medzi členskými štátmi Európskej únie (EÚ) sa prehĺbi spolupráca pri kontrolách a poskytovaní informácií o vysielaných zamestnancoch.
Taktiež sa zavádzajú kritériá pri posudzovaní zamestnávateľov, aby sa tak zabránilo vzniku schránkových firiem.
Vyplýva to z návrhu zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Zadefinujú sa zamestnávatelia
Návrhom sa do slovenskej legislatívy prenáša európska smernica o vysielaní pracovníkov spoločnosťami. "Zo spoločných poznatkov členských štátov vyplynula potreba prehĺbiť spoluprácu v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovaní písomností a oznamovaní rozhodnutí orgánov členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie a vynucovaní rozhodnutia štátu o uložení pokuty alebo sankcie," priblížilo ministerstvo práce.
Právna norma zadefinuje, kto je usadený zamestnávateľ a hosťujúci zamestnávateľ. Taktiež sa upraví posudzovanie skutkových okolností pri vysielaní zamestnancov do zahraničia. Podmienky vyslania zamestnancov bude prešetrovať Národný inšpektorát práce.
Právna norma prispeje aj k odhaľovaniu schránkových firiem. Členské štáty dostanú pravidlá, podľa ktorých budú posudzovať, či podnik skutočne vykonáva podstatné činnosti a nie napríklad len administratívne záležitosti v inom členskom štáte.
"Ide o kritériá pre posúdenie, či nejde o schránkovú spoločnosť alebo spoločnosť, ktorá sa za účelom vyhnutia sa aplikácii vnútroštátnych pravidiel premiestnila, alebo si založila v inej krajine pobočku, dcérsku spoločnosť, pričom okrem administratívneho personálu v skutočnosti nepôsobí v danom štáte," priblížil rezort práce.
Nové administratívne požiadavky
Upravujú sa aj povinnosti firiem, ktoré vysielajú zamestnanca na územie Slovenskej republiky, aby kontrolné orgány mohli účinne dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov. Zavádzajú sa najmä administratívne požiadavky, ktoré musí zamestnávateľ splniť.
Napríklad v mieste výkonu práce bude musieť byť uchovaná k nahliadnutiu pracovná zmluva alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah, ako aj doklady o vyplatenej mzde vyslanému zamestnancovi. Okrem toho majú byť dokumenty preložené do slovenského jazyka, ak o to požiada inšpektorát práce.
Medzi členskými štátmi sa zároveň prehĺbi cezhraničná spolupráca, napríklad v prípade doručenia rozhodnutí, ak bola vysielajúcemu zamestnávateľovi uložená pokuta za porušenie pravidiel vyslania.
Právna norma má podľa rezortu práce prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia, pretože sa podľa ministerstva zúži priestor na zneužívanie pravidiel vysielania zamestnancov. "V prípade sociálnych vplyvov možno očakávať pozitívne vplyvy vo väzbe na prístup k právam vyslaných zamestnancov," dodal rezort práce.
