Bratislava 9. februára (TASR) V týchto dňoch si Slovensko pripomína 10. výročie vzniku národnej meny slovenskej koruny. Počas tohto obdobia koruna prešla vcelku zaujímavou históriou vystriedala niekoľko kurzových režimov a prežila niekoľko testov stability, z ktorých asi najväčší bol ten z jesene roka 1998.
Začiatok existencie koruny sa datuje od 8. februára, kedy Národná banka Slovenska (NBS) prevzala po rozdelení federácie systém určovania kurzu slovenskej koruny k voľne vymeniteľným menám, ktorý sa používal v bývalej Štátnej banke československej. Znamená to, že bol zachovaný päťzložkový menový kôš (USD, DEM, ATS, GBP, FRF) a systém denného fixovania kurzu SKK. V ďalšom období sa však už menový kôš, jeho percentuálne zloženie, ako aj technika denného fixovania, prispôsobovali menovému programu NBS a špecifickým podmienkam slovenského finančného trhu. Menový kôš sa postupne zredukoval na dve meny USD (40 %) a DEM (60 %), ktorých percentuálne zastúpenie odrážalo menovú štruktúru realizovaného zahraničného obchodu SR.
Približne 40 % zahraničnoobchodnej výmeny SR sa v začiatkoch existencie meny uskutočňovalo v americkom dolári a zvyšok v nemeckých markách, prípadne cez meny, ktoré boli na ňu viac, či menej naviazané. Fluktuačné pásmo, teda priestor, v rámci ktorého sa mohol kurz SKK pohybovať bez administratívneho zásahu centrálnej banky, bol spočiatku stanovený na +/- 0,5 % a postupne sa rozširoval až na +/- 7 % od centrálnej parity. Pohyb kurzu bol navyše brzdený ďalším významným obmedzením, jeho denná zmena nemohla presiahnuť 0,1 %.
NBS týmto mechanizmom, s ktorým súviseli viaceré obmedzenia, sledovala najmä cieľ stabilizácie novovzniknutej meny. Zabezpečoval totiž dostatočnú transparentnosť a istotu pri investovaní do koruny. Viazanosť kurzu na menový kôš dávala istotu investorom, že investovaním do SKK cez USD a DEM sa vystavujú minimálnemu riziku. S postupným vývojom finančného trhu v SR bolo možné adekvátne uvoľniť aj mechanizmus stanovovania kurzu a prenechať väčšiu zodpovednosť určovania konkrétnej úrovne kurzu na medzibankový devízový trh (MDT). NBS preto pristúpila k jeho čiastočnej liberalizácii. V apríli 1996 zrušila obmedzenie brániace maximálnej dennej zmene o viac ako 0,1 %. Znamenalo to, že kurz sa prakticky mohol zo dňa na deň pohnúť o celé fluktuačné pásmo. Druhou zmenou bolo zavedenie obchodného rozpätia pri realizácii obchodov s komerčnými bankami na fixingu, ktoré bolo dokonca väčšie ako zvyčajné rozpätie na MDT. V dôsledku prijatých zmien sa znížila predikovateľnosť pohybu kurzu SKK a ťažisko medzibankového trhu sa prenieslo z obchodovania medzi NBS a komerčnými bankami na obchodovanie medzi samotnými komerčnými bankami. Liberalizačné opatrenia pozitívne ovplyvnili medzibankový trh, no súčasne vniesli aj určitú neistotu vo vzťahu ku kurzu SKK, ktorá sa prejavila v jej zvýšenej volatilite i v možnosti krátkodobých turbulencií na pohotovostnom trhu.
Prvé vážnejšie problémy nastali v máji 1997, keď odlev krátkodobého zahraničného kapitálu inicioval aj následný nákup devízových prostriedkov zo strany domácich subjektov. To spôsobilo krátkodobý nedostatok devíz na trhu a viedlo k oslabeniu kurzu až k hranici fluktuačného pásma. NBS však prostredníctvom nepriamych intervencií a svojou aktivitou na peňažnom trhu v pomerne krátkom čase situáciu stabilizovala a kurz sa vrátil na pôvodnú úroveň.
Rok 1998 a očakávanie možných politických a ekonomických zmien priniesol oveľa závažnejšie pohyby na MDT. Neistota zahraničných investorov a domácich subjektov vyústila do postupného sťahovania krátkodobých investícií zo strany zahraničných bánk a predzásobenia sa devízovými prostriedkami zo strany domácich subjektov. Napriek nepriamym intervenciám a neustálemu fixovaniu kurzu pod úrovňou trhu nebolo dopĺňanie trhu devízami zo strany NBS dostatočné a kurz SKK bez prestania oslaboval. Centrálnu banku tieto dva mesiace prišli na približne 960 miliónov USD, čo v tom čase predstavovalo asi 30 % jej devízových rezerv. Ich úroveň tým zároveň klesla pod menovobezpečnú hranicu, za ktorú sa považuje úroveň pokrývajúca krytie trojmesačného dovozu tovarov a služieb do krajiny.
Vzhľadom na neudržateľnosť danej situácie sa NBS rozhodla, že už ďalej nie je ochotná pri daných podmienkach garantovať vtedajší kurzový systém a prikročila k jeho zásadnej zmene. Zrušila fluktuačné pásmo a tiež prístup komerčných bánk na devízový fixing. Zaviedla plávajúci kurzový režim, čo znamenalo, že kurz SKK bol ďalej určovaný len pomerom dopytu a ponuky. Za referenčnú menu bola zvolená DEM a od 1. januára 1999 spoločná mena EUR. Zmena kurzového režimu spôsobila okamžité oslabenie hodnoty kurzu o ďalších 10 % (celkovo 16-% znehodnotenie koruny voči bývalej centrálnej parite). Po čiastočnom upokojení trhu sa situácia stabilizovala a kurz SKK uzatváral rok 1998 na hodnote oslabenia 10,5 %.
Zrušením fluktuačného pásma a viazanosti koruny na menový kôš prestala NBS realizovať obchody s komerčnými bankami na devízovom fixingu. Banky tak prišli o možnosť vyrovnávať svoje devízové pozície cez NBS a mohli sa za týmto účelom obrátiť jedine na medzibankový trh. NBS začala vypočítavať svoj kurzový lístok cez referenčný kurz koruny voči euru, ktorý preberá z medzibankového trhu. Kurzový lístok obsahoval stredné hodnoty kurzov koruny voči 27 konvertibilným menám vrátane SDR. Stanovené kurzy boli platné v nasledujúci deň a používajú sa pri prepočte devízových hodnôt najmä v účtovníctve.
Dá sa povedať, že systém riadeného plávajúceho menového kurzu sa v konečnom dôsledku osvedčil. I keď hodnota slovenskej koruny oslabila, mena sa začala správať trhovo a odrážať reálnu situáciu v ekonomike. Došlo k jej stabilizácii a dnes už NBS len príležitostne zasahuje na devízovom trhu, a to ako proti výraznému znehodnoteniu, tak neraz aj proti jej prudkému posilneniu.
