BRATISLAVA. Autorské originálne šperky majú na Slovensku len úzky okruh svojich fanúšikov. Na príčine je podľa cechmajstra Cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska Ľubomíra Déčiho jednak slabá kúpyschopnosť Slovákov, ale aj pretrhnuté tradície v šírení tohto remesla, ktoré sa však už postupne obnovujú.
"Šperk na Slovensku sa ešte stále iba okrajovo vníma ako artefakt, ktorý je rovnocenný soche alebo obrazu. Je to spôsobené tým, že kontinuita bola prerušená a po revolúcii na tradície nadväzujeme len pomaly. Chýba nám kultúrne cítenie, ľudí zaujíma viac cena za gram zlata ako umelecká hodnota výrobku," zhodnotil Déči.
Domnieva sa, že slabé je aj kultúrne zázemie, teda galérie, ktoré by šperky vystavovali, ale aj finančné možnosti Slovákov.
"Zbierať šperky je totiž aj finančne náročné. Často bývajú naši autori úspešnejší v zahraničí, najmä v západnej Európe. Dané je to jednak kúpnou silou, ale aj spomínanou tradíciou. Ide o odborne uznávaných autorov, ktorí majú svoj rukopis, od ktorého sa potom odvíja aj zberateľstvo. Na Slovensku sa skôr uplatnia šperky vyrábané podľa požiadaviek klienta, teda na mieru," objasnil šéf cechu.
Cech združuje slovenských výrobcov šperkov, pomáha svojim členom v podnikaní a prezentácii, snaží sa zvyšovať úroveň slovenského šperkárstva.
Na Puncovom úrade SR je registrovaných okolo 3000 subjektov, ktorí v tejto oblasti podnikajú. Cech ako najstaršia stavovská organizácia združuje 28 výrobcov, päť stredných škôl a päť čestných členov.
