BRATISLAVA. Poplatky za znečisťovanie pôdy a ovzdušia sú pochopiteľné a firmy pôsobiace na Slovensku sa im nevyhýbajú. Netvoria významnú časť ich nákladov, skonštatoval výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský.
Horšie je to podľa neho s poplatkami za emisie CO2, ktoré vlastne nie sú znečisťovaním ovzdušia, pretože CO2 je stálou zložkou vzduchu.
Používajú sa viac recyklovateľné materiály
"CO2 je všade v prírode. Ľudia a zvieratá ho vylučujú pri dýchaní a je potravou zelených rastlín pri fotosyntéze, takže život na Zemi by bez neho neexistoval. Určité tovary sa jednoducho nedajú vyrábať bez tvorby CO2 z dôvodu zákonov fyziky, takže postihovať za to výrobcov v jednej časti sveta je nelogické," myslí si Kremský.
Firmy odpadovú politiku prenášajú na externých likvidátorov odpadu. To však podľa Kremského vytvára pomerne vysoké náklady, takže sa najmä usilujú zamedziť jeho vzniku.
"Snažia sa čo najviac recyklovať, prípadne, ak sa dá, vyhýbať sa už tvorbe odpadu, prípadne ho spracovať vo výrobe. Takto sa darí napríklad spracovať odpadové plyny na teplo, elektrinu, rôzne zvyšky materiálu, plasty a podobne. Aj výrobný proces sa plánuje tak, aby ostalo čo najmenej odpadu.
Používajú sa preto viac recyklovateľné materiály," povedal pre TASR výkonný riaditeľ PAS. Reguláciu PAS pripúšťa a dokonca je aj potrebná.
"Životné prostredie treba chrániť a jeho poškodzovanie postihovať. Získané zdroje využívať na regeneráciu prírody. Problémom je, že európske firmy trpia privysokou mierou regulácie najmä v oblasti emisií CO2, je to vlastne dodatočné zdanenie európskeho priemyslu," myslí si Kremský.
Ako podčiarkol, takýto zodpovedný prístup k životnému prostrediu existuje iba v Európskej únii. Aj preto sú podľa neho európske firmy trvalo finančne znevýhodnené voči konkurencii z Ázie a Ameriky.
Náklady navyše
"Prejavuje sa to vymieraním najmä oceliarskeho, hutníckeho a strojárskeho priemyslu v Európe. Zaniká desaťtisíce pracovných miest. Dochádza k úpadku obrovských priemyselných aglomerácií najmä v západnej, ale postupne aj v strednej Európe.
Podnikatelia to pociťujú ako nezmyselný lov na vlastné odvetvia priemyslu a konkurenčnú schopnosť Európy v súboji s jej najväčšími rivalmi na globálnom trhu najmä Ruskom, Čínou, Indiou a USA," podčiarkol výkonný riaditeľ PAS.
EÚ si podľa Kremského takto "strieľa do jednej z nôh, na ktorých stojí európsky priemysel a prosperita starého kontinentu".
Rovnako situáciu hodnotí aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Podľa jej tajomníka Martina Hoštáka európska politika v oblasti energetiky a klímy významne zaťažuje podnikateľské subjekty pôsobiace na území EÚ a vytvára tým významné dodatočné nákladové položky pre jednotlivé firmy.
"Neexistuje globálna a právne záväzná dohoda o takom razantnom znižovaní emisií CO2, ako si stanovila Európska únia. Konkurencieschopnosť európskych hráčov z titulu líderstva EÚ v znižovaní emisií sa každým rokom zhoršuje.
Jednostranné prístupy rozhodujúcich činiteľov k celkovej politike EÚ v oblasti energetiky a klímy tak často zanedbávajú potenciálne negatívne vplyvy politiky na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu," poveda.
Podľa Hoštáka dochádza tak k fenoménu "carbon leakage" teda presunu emisne náročných odvetví do iných krajín, mimo EÚ.
"Prichádzame tak o pracovné miesta, avšak v globálnom meradle k zníženiu emisií nedochádza. EÚ týmto exportuje pracovné miesta a importuje emisie," zhodnotil Hošták.
RÚZ pripomína, že EÚ produkuje iba okolo 8 % celosvetových emisií CO2.
"Pokiaľ chceme byť ambiciózni v znižovaní emisií skleníkových plynov, musí dôjsť v Paríži k záväznej dohode hlavných svetových producentov CO2, najmä Ruska, USA a Číny. Vzhľadom na minimálny podiel EÚ na emisiách, nemá zmysel stanovovať si ambiciózne ciele a strácať tak pracovné miesta bez dosahov na životné prostredie," myslí si Hošták.
