BRATISLAVA. Po rokoch sa opäť ozýva investor plánovanej megaštvrte medzi bratislavskou Záhorskou Bystricou a mestskou časťou Devínska Nová Ves. Projekt CENTROP v susedstve rozvíjajúcej sa lokality Bory nezaspal. Investor s novým tímom odborníkov a partnerov chcú začať rozvíjať územie postupne podľa dopytu trhu a už dva roky čaká na potrebnú zmenu územného plánu.
Časť súčasnej poľnohospodárskej pôdy neďaleko diaľnice sa tak má v prvom kroku zmeniť na logisticko-priemyselný areál. Úvodná etapa má mať 70 hektárov a pri odbyte vysporiadaných pozemkov investor chce využiť súčasný boom záujmu o haly zo strany dodávateľov pre automobilku.
V čase, keď bratislavský magistrát hľadá rezervy vo vyberaní dane z nehnuteľnosti v meste, investor hovorí o milióne eur, ktoré by mohli ísť do mestskej kasy.
A tiež o 3,5 miliónoch eur z poplatku za vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre štát.
Polyfunkciu až neskôr
Výstavbu budúcej megaštvrte predstavila v roku 2008 spoločnosť Opera. Americký architekt Guy Perry vtedy na vizualizáciách prezentoval Štvrť Centrop Valley, ktorá mala vyrásť na 850 hektároch dnešnej poľnohospodárskej pôdy a okrem rozsiahlych rezidenčných zón s komplexnou občianskou vybavenosťou zahŕňala administratívu, obchody, logistický park, arborétum, ZOO či štadión a osemnásťjamkové golfové ihrisko.
Umiernenejšiu súčasnú verziu včera ukázala spoločnosť Reform Capital, ktorá má napríklad za sebou projekt Mladé Čunovo.
Podľa konateľa a spoločníka Reform Capital Martina Drážskeho, investor sa úmyslov na polyfunkciu celkom nevzdáva. No v spolupráci s mestom usúdili, že vhodnejšie bude postupovať po fázach.
Územie 600 hektárov podľa investora má potenciál na umiestnenie širokej škály funkcií od parkov cez školy, služby, bývanie a podobne.
V susedstve automobilky
Na aktuálne plánovaných 70 hektároch sa v súčasnosti robia jednoduché pozemkové úpravy tak, aby bolo na výstavbu pripravených čo najviac pozemkov. Ak by mesto zmenilo územný plán v prospech projektu, výstavba môže začať budovaním infraštruktúry 15 mesiacov od schválenia zmeny, haly môžu stavať zhruba ďalší rok.
Priemyselná zóna má vyrásť v priamom susedstve s automobilkou a ďaleko od existujúcich obytných zón, sľubuje projektový manažér Michal Smolec.
Podľa architekta Juraja Benetina, ktorý je spoluautorom urbanistickej štúdie, medzi halami a diaľnicou zostane pás poľnohospodárskej pôdy a vidno by malo byť kompaktnú zástavbu, z tej strany neprerušovanú napríklad parkoviskami a podobne.
Z celého 600 hektárového územia zatiaľ Reform Capital vykúpil 270 hektárov, zvyšné pozemky podľa neho patria súkromným osobám, cirkvi alebo štátu a nie sú vo vlastníctve iného developera.
